Založ si blog

Výber riaditeľa SIS v medzinárodnom kontexte, alebo ako to robia v iných krajinách?

Výber nového riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) je nielen dôležitou témou našej vnútornej politiky, ale má aj významné zahranično-politické konsekvencie. Spravodajská služba totiž pôsobí v rámci medzinárodného prostredia, ktoré je okrem iného inštitucionálne vymedzené našim členstvom v EÚ a NATO a z toho vyplývajúcou spoluprácou aj spravodajských služieb.

Svojim charakterom je SIS spravodajskou službou, ktorá „v sebe integruje vnútorné bezpečnostné a ekonomické spravodajstvo, zahraničné spravodajstvo a technické spravodajstvo.“[1] Okrem iného to znamená, že prípadné problémy služby, ako napríklad trestné stíhanie nedávnych riaditeľov SIS (Pčolinský, Aláč) alebo aj odsúdenie bývalého námestníka riaditeľa SIS (Beňa)[2], má dopady na kredibilitu celej služby ako takej, bez ohľadu na to, že tieto problémy sa týkajú ich činnosti vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nemajú súvislosť s činnosťou SIS v oblasti zahraničného spravodajstva.

Slovenské zákony nestanovujú formálne požiadavky na osobu riaditeľa SIS. Otázka výberu riaditeľa SIS sa často zužuje len na to, že riaditeľ SIS musí mať dôveru predsedu vlády. Tento aspekt je samozrejme dôležitý, ale nepostačujúci. SIS je podľa  zákona o Slovenskej informačnej službe „všeobecnou bezpečnostnou a spravodajskou službou Slovenskej republiky.“, ktorá je štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu…“[3] Z tejto dikcie zákona sa dá odvodiť, že riaditeľ SIS by mal mať aj  predpoklady, aby dokázal zabezpečiť plnenie poslania a úloh SIS. Tieto predpoklady je možné špecifikovať ako odborné predpoklady – znalosť problematiky bezpečnosti štátu, skúsenosti v spravodajskej, bezpečnostnej, diplomatickej alebo právnej oblasti, ako aj skúsenosti a preukázané výsledky v riadiacej činnosti. Samozrejmosťou by mala byť jeho dôveryhodnosť a kredibilita. Zo samotnej podstaty poslania spravodajskej služby vyplýva, že jej poslanie presahuje svojim významom záujmy aktuálnej politickej elity.

Bývalý riaditeľ rozviedky SIS Igor Cibula v tomto smere uvádza: „Šéf SIS nemusí vôbec rozumieť zložitostiam operatívnej spravodajskej činnosti, ale vyžadujú sa od neho manažérske schopnosti a koncepčná rozhľadenosť v problematike strategického zamerania spravodajskej činnosti so zreteľom na bezpečnostné priority štátu. Iba riaditeľ intelektuálne podkutý širokospektrálnymi vedomosťami dokáže vytvárať podmienky, aby spravodajská služba plnila svoje poslanie – najmä varovala pred  strategickými prekvapeniami,  pripravovala dlhodobé prognózy,  podporovala politické postupy vlády a získavala utajené informácie o potrebách, zdrojoch a metódach potenciálneho protivníka.“ [4]

Americký „US Government Manual“ taktiež ako východiskovú podmienku požaduje, aby riaditeľ spravodajskej služby „mal rozsiahle odborné znalosti v oblasti národnej bezpečnosti“[5]

Od vzniku SIS v roku 1993 mala služba jedenásť riaditeľov[6]. Retrospektívny pohľad na ich pôsobenie je rôzny – od rešpektu, ktorý si získal Vladimír Mitro, po dešpekt k Ivanovi Lexovi, cez údiv ktorý vyvolalo obsadenie tohto postu Antonom Šafárikom až po zahanbenie vyvolané trestným stíhaním Vladimíra Pčolinského alebo odsúdením Borisa Beňu. Prevažujúcim prioritným kritériom ich ustanovenia do funkcie bol  najmä momentálny politický záujem. Neznamená to automaticky, že výkon funkcie všetkých z nich bol zlý a že svoju funkciu nezvládli. Problémy,  ktoré sa v minulosti s činnosťou SIS objavovali ale naznačujú, že používať len toto kritérium na výber riaditeľa SIS je nepostačujúce. Pri ich nomináciách sa  len veľmi málo hovorilo o tom, prečo práve ten či onen človek by mal viesť spravodajskú službu, aké sú jeho kvality a schopnosti, ktoré už v svojom predchádzajúcom pracovnom živote preukázal. Keďže ide o jednu z vrcholových a významných riadiacich funkcii malo by sa predpokladať, že jedným z kritériom nominácie budú práve jeho prechádzajúce pracovné výsledky, ako aj životná skúsenosť. Nie len že je dôveryhodný pre momentálnu politickú elitu, ale že má preukázateľné predpoklady na výkon takejto funkcie.

Ako už bolo spomenuté, Slovensko je členskou krajinou EÚ a NATO, ako aj Bernského klubu[7] a  SIS pôsobí v rámci týchto spojeneckých štruktúr. Je preto vhodné sa pozrieť na prístup našich partnerov, akých ľudí vyberajú do čela svojich spravodajský služieb.

Prehľad obsadenia riadiacich funkcii v civilných spravodajských službách 30 partnerských krajín ukazuje, že do týchto funkcii sa dostávajú ľudia po dlhoročných skúsenostiach buď priamo v spravodajských službách, alebo v oblastiach iných bezpečnostných zložiek, zahraničných vzťahov, práva, poprípade s politickými skúsenosťami. Každý z nich prešiel určitú kariéru a na základe jej výsledkov došlo aj ku kariérnemu postupu do funkcie riaditeľa spravodajskej služby. Je možné aj povedať, že funkcia riaditeľa spravodajskej služby je zvŕšením ich pracovného života. /Bližšie tu: Služby-prehľad/

Priemerný fyzický vek pri ustanovení do funkcie riaditeľa je 52 rokov. Priemerná pracovná prax pred ustanovením do funkcie riaditeľa je 23 rokov. Najmladší riaditeľ spravodajskej služby mal pri svojom ustanovení do funkcie 39 rokov (Vlora Hyseni – Albánsko) a najstarší 70 rokov (Themistocles Demiris – Grécko). Hodnotenie praxe pred nástupom do funkcie je zložitejšie, pretože záleží aj od klasifikačných kritérií, čo považovať za vhodnú prax. Rozhodne je ale možné konštatovať, že každý z riaditeľov spravodajských služieb v rámci EÚ a NATO mal niekoľkoročné predchádzajúce skúsenosti zo spravodajskej alebo inej oblasti štátnej služby v rozmedzí 8 – 40 rokov praxe. /Bližšie tu: Vek-nástup-do-funkcie-prax/

Nie je ani výnimočné, že funkčné obdobie riaditeľa služby presahuje funkčné obdobie politického vedenia štátu. Napríklad riaditeľ FBI Christopher Asher Wray bol do funkcie vymenovaný za prezidenta D. Trumpa v roku 2017. Riaditeľ českej BIS Michal Koudelka je vo funkcii od roku 2016, rovnako ako riaditeľ chorvátskej SOA Daniel Markić. Riaditeľ rumunskej rozviedky pôsobí vo funkcii od roku 2018. Na čele dánskej civilnej spravodajskej služby PET stojí od roku 2015 Finn Borch Andersen a podobne.

K výmenám na čele služby dochádza samozrejme v každej krajine. K zmenám vo vedení došlo nedávno v Maďarsku, ale do funkcii nastúpili skúsení odborníci. Po zmene vlády v Poľsku došlo k zmenám vo vedení civilných aj vojenských spravodajských služieb, ale aj tam sa zachovala profesionálna kontinuita. K zmenám vo vedení došlo nedávno aj vo Francúzsku ale s obdobným prístupom rešpektovania profesionálnej kontinuity.

Ani spravodajské služby západných demokratických krajín neobchádzajú rôzne problémy, ktoré vyvolávajú množstvo otázok. V roku 2020 bol uvoľnený z funkcie riaditeľ dánskej vojenskej spravodajskej služby (Forsvarets Efterretningstjeneste) Lars Johan Findsen. V roku 2021 bol obvinený z úniku utajovaných informácií, zatknutý a do februára 2022 bol vo väzbe. V novembri 2023 prokuratúra stiahla svoje obvinenia voči Findsenovi. Samozrejme aj v tomto prípade je veľa nejasného, sú podozrenia z rôznych politických vplyvov a čaká sa na nejaké vysvetlenie celého prípadu.

Pohľad na prístup našich partnerov, pri obsadzovaní funkcie riaditeľa spravodajskej služby, jednoznačne ukazuje, že táto funkcia nie je len politickým benefitom pre vládnu moc, ale že jej význam presahuje záujmy vládnucej politickej garnitúry a že naši partneri si to uvedomujú.

Za názorný príklad presahu zodpovednosti nad politickým záujmom môže slúžiť situácia vo Veľkej Británii.  Margaret Thatcherová obhajovala v parlamentných voľbách 1983 svoju premiérsku pozíciu. Lídrom labouristickej opozície bol Michael Foot. Britská MI6 sa od svojho agenta, plukovníka KGB Olega Gordijevského dozvedela, že Foot poskytuje informácie KGB. Briti toto podozrenie preverili a dospeli k názoru, že  Foot nebol špiónom, ale KGB ho bez jeho vedomia využívala. Vo vedení MI6 sa preto rozhodli, že túto informáciu neposkytnú premiérke Thatcherove, aby ju poprípade nemohla využiť v predvolebnej kampani, ale že v prípade volebného víťazstva Michaela Foota, budú o týchto skutočnostiach informovať kráľovnú. Takže nie záujmy vládnucej politickej garnitúry, ale záujmy štátu boli rozhodujúce pre zvolený postup a služba sa vyhla tomu, aby výsledky jej činnosti mohli byť zneužité v politickom súboji.

Je preto  oprávnené aj u nás sa pýtať na kvality každého, koho nám politické elity do tejto funkcie ponúkajú

 

 * * * * *

[1] https://www.sis.gov.sk/o-nas/eticky-kodex.html

[2] https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/678999-sis-ma-na-krku-desiatky-kauz-podla-odbornikov-skandal-so-stihanim-jej-sefov-uskodi-zaujmom-slovenska/

[3] https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/46/20160101

[4] https://www.facebook.com/profile/100022443493146/search/?q=ga%C5%A1par

[5] https://www.usgovernmentmanual.gov/Agency?EntityId=7fHYZTZiyJk=&ParentEId=+klubNxgV0o=&EType=jY3M4CTKVHY=

[6] https://www.sis.gov.sk/o-nas/riaditelia-od-vzniku.html

[7] Bernský klub (Club de Berne – CdB) je fórum spolupráce spravodajských služieb štátov Európskej únie, Nórska a Švajčiarska. Na činnosti participujú taktiež spravodajské služby USA, Izraela, Austrálie a Kanady. Klub existuje od roku 1971 a je pomenované po meste Bern. Oficiálne nemá inštitucionálne ukotvenie a funguje na neformálnej úrovni.

Transformované motto dnešných liberálov – „Nesúhlasím s tým, čo hovoríš a budem brániť tomu, aby si to mohol hovoriť. “

15.05.2024

Anka Žitná dala v svojom programe „Teraz takto“ opätovne priestor Andorovi Šándorovi. Ide o generála vo výslužbe, ktorý okrem iného pôsobil ako riaditeľ českej vojenskej rozviedky. Z hľadiska svojho odborného background je kredibilnejší ako 90% rôznych analytikov, ktoré ponúka RTVS. Napriek tomu Šándor do RTVS už niekoľko rokov nemôže, pretože sa jeho názory [...]

Kolíková a Mazák kritizujú postupy, ktoré sami používali. . .

26.04.2024

Veľmi často je poučné, porovnať si vyjadrenia niektorých ľudí k obdobnej situácii v rámci času. Keď v roku 2020 bolo na programu dňa odvolávanie vtedajšej predsedníčky súdnej rady Lenky Praženkovej, kandidát na jej funkciu, Ján Mazáka hovoril „Za dva týždne pani predsedníčka akurát obiehala redakcie jednotlivých médií a vysvetľovala, v čom návrh nemá pravdu, [...]

Hlúpe výhovorky Jána Mazáka

22.04.2024

Ján Mazák vo svojom vyjadrení k návrhu na jeho odvolanie píše: „Dnes, 15. apríla 2024, v ranných hodinách, mi bol elektronicky doručený návrh siedmich členiek a členov Súdnej rady Slovenskej republiky na moje odvolanie z funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj: „súdna rada“), ktorý bol doručený do podateľne 12. apríla 2024 o 13.07 hodine.“ [...]

Maďarsko Dunaj čln

Po nezvestných po zrážke lodí na Dunaji pátra 95 ľudí s 25 plavidlami

21.05.2024 21:07

Tragická zrážka motorového člna s loďou si v sobotu vyžiadala najmenej dve obete.

SR NRSR 12. schôdza zasadnutie BAX

Upokojiť atmosféru a neeskalovať! Aká je cesta k zmiereniu po atentáte?

21.05.2024 19:00

Zhodne odsudzujeme tých, ktorí cez atentát mobilizujú proti druhému táboru, či tých, ktorí ho ticho schvaľujú. Nájdeme (ďalšie) riešenia? Zapojte sa do pokračovania diskusie!

NRSR, parlament, poslanci

Poslanci schválili rozsiahle zmeny v zákone o Fonde na podporu umenia

21.05.2024 18:22

O poskytnutí peňazí z Fondu na podporu umenia bude po novom rozhodovať rada fondu.

medveď

Pre výskyt medveďa sa bude po novom vyhlasovať mimoriadna situácia. Parlament schválil aj riešenia na jeho elimináciu

21.05.2024 18:03

Poslanci Národnej rady prijali zrýchlene novelizáciu zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj o novelu zákona o civilnej ochrane obyvateľstva.

Roman Laml

Život lidskej je tak složitej, že život člověka je proti němu úplnej hadr.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 62
Celková čítanosť: 268938x
Priemerná čítanosť článkov: 4338x

Autor blogu

Kategórie