romanlaml

Veľmi často je poučné, porovnať si vyjadrenia niektorých ľudí k obdobnej situácii v rámci času. Keď v roku 2020 bolo na programu dňa odvolávanie vtedajšej predsedníčky súdnej rady Lenky Praženkovej, kandidát na jej funkciu, Ján Mazáka hovoril „Za dva týždne pani predsedníčka akurát obiehala redakcie jednotlivých médií a vysvetľovala, v čom návrh nemá pravdu, miesto toho, aby jednoducho zvolala zasadnutie, na ktorom by sa obhájila…“ (https://www.teraz.sk/slovensko/j-mazak-prijme-kandidaturu-na-post-s/472779-clanok.html)  Dnes ale v prípade svojho odvolávania Mazák hovorí, že nemal čas na prípravu svojej obhajoby a obieha média, aby prezentoval svoje postoje.

Vtedy ani neboli známe konkrétne dôvody odvolania a mali sa riešiť až na samotnom zasadnutí Súdnej rady: „Odvolať ju chcú aj preto, že podľa nich opakovane porušuje svoje povinnosti….Kliment nekonkretizoval skutky, pre ktoré chcú Praženkovú odvolať. Hovoriť o nich chcú na zasadnutí, ktoré by Praženková mala zvolať do 15 dní od podania návrhu.“ (https://www.topky.sk/cl/10/1909479/Sest-clenov-Sudnej-rady-navrhlo-odvolat-predsedkynu-Prazenkovu–V-hre-je-dobra-povest-sudnictva)

V nedávnom rozhovore pre DenníkN Ján Mazák na otázku: „Parlament sa vás chystá odvolať z dôvodu „straty dôvery v svedomitý výkon zverených právomocí“. Čo si myslíte o takom dôvode?“ Odpovedal: „Ani v ústave, ani v zákone o súdnej rade nenájdete stratu dôvery ako základ na odvolanie. Paradoxne, v platnom právnom poriadku sa totiž zabudlo uviesť, aké dôvody sa môžu použiť na odvolanie člena súdnej rady. Takže strata dôvery v svedomitý výkon zverených právomocí je čosi umelo vynájdené a taký dôvod by nemal nájsť pochopenie na Ústavnom súde. Už len z dôvodu, že aj Národná rada je viazaná ústavou.“ (https://dennikn.sk/3951855/odvolany-mazak-cast-sudcov-ma-nechce-ich-motivaciou-vsak-nie-je-dobro-justicie/)

Pred pár rokmi to ale až tak nevadilo: „K veľkej výmene v Súdnej rade prišlo po zmene politických pomerov, ktoré vyplynuli z februárových parlamentných volieb. Nová ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) krátko po svojom vymenovaní vyjadrila všetkým nominantom vlády a parlamentu nedôveru a tí sa na základe jej žiadosti svojich funkcií 23. marca vzdali.“ (https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/552606-sudna-rada-sa-radikalne-meni/). Vtedy k tomu Mazák výhrady nemal.

Členka Súdnej rady a sudkyňa Ayše Pružinec Eren uvádza: „Nová vláda bola menovaná dňa 21. marca 2020 (sobota), čo znamená, že ministri sa svojich funkcií mohli oficiálne ujať až týmto dňom, avšak pani Kolíková už v piatok dňa 20. marca 2020 obvolala vo večerných hodinách piatich členov Súdnej rady, ktorí boli jej členmi na základe politických nominácii, aby im vysvetlila, že sa majú svojho členstva vzdať, pretože nemajú dôveru novej vlády (ešte nevymenovanej),“ (https://ereport.sk/kto-mlci-ten-svedci/)

Sama Mária Kolíková dnes hovorí, že keď to vtedy robili oni, tak to bolo akože niečo iné:. „Právna úprava je nastavená tak, že ak dôjde k obmene parlamentu, prezidentského úradu či vlády, tak môže následne dôjsť k obmene jej nominantov v Súdnej rade. My sme pri tejto úprave vychádzali z predchádzajúceho rozhodnutia Ústavného súdu, z ktorého vyplynulo, že je dôležité, aby tu bol vzťah dôvery medzi daným orgánom, ktorý vysiela svojich nominantov, a Súdnou radou. Napriek tomu musia byť títo nominanti nezávislí po zvolení. Tu sa však deje, že sa vymýšľajú dôvody na odvolanie nominantov.“ (https://hnonline.sk/slovensko/96145823-koalicia-chce-odvolat-mazaka-aj-majernika-dankova-sns-na-uvolnenom-mieste-vidi-harabina). Preložené do normálnej reči to vyznieva tak, že keď oni nemali dôveru v niektorých členov súdnej rady, bola ich výmena v poriadku. Keď ale túto dôveru nemá súčasná moc, tak to už ich odvolanie v poriadku nie je.

Niečo podobné sa odohrávalo, keď sa Matovičova vláda usilovala dostať z funkcie Lenku Praženkovú. V priebehu 48 hodín na návrh ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej schválili novelu zákona, vďaka ktorej pribudol nový dôvod na odvolanie predsedu súdnej rady, „ak jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva“. (https://dennikn.sk/1905727/bud-odide-sama-alebo-jej-hrozi-odvolavanie-prazenkova-nema-istu-vacsinu-v-sudnej-rade/) Do tej doby bol predseda odvolateľný, len ak opakovane porušuje svoje povinnosti alebo mu zdravotný stav nedovoľuje riadne vykonávať funkciu. Praženková nakoniec sama odstúpila a uvolnila cestu pre zvolenie Jána Mazáka. Vtedy mu ale tento postup nevadil. Do uvoľnenej funkcie sa nechal zvoliť a bol aj prvým predsedom Súdnej rady, ktorý nebol zástupcom sudcov: „Doposiaľ platilo nepísané pravidlo, že súdnu radu viedol člen volený sudcami.“ (https://dennikn.sk/1949407/sudna-rada-prelomila-nepisane-pravidlo-povedie-ju-nominant-parlamentu-jan-mazak/).   Mazák  bol do Súdnej rady zvolený ako zástupca parlamentu na návrh právneho „experta“ SaS Aloisa Baránika a jeho pôsobenie bolo v podstate adekvátne úrovni navrhovateľa.

Je celkom pochopiteľné, že vyjadrenia politikov, alebo ľudí priamo angažovaných v týchto procesoch sú robené z ich uhľa pohľadu. Čo ale v poriadku nie, že rozhovory napríklad s Jánom Mazákom v Denníku N alebo na joj24 majú len veľmi málo spoločné s tým deklarovaným kritickým pohľadom zo strany novinárov. Nie je tam žiadna snaha konfrontovať Mazáka s inými postojmi, alebo s rozpormi medzi jeho tvrdeniami v čase. Tieto spôsoby rozhovorov sú vlastne len PR aktivitou, čo je samozrejme legitímne, ale mali by byť aj takto prezentované a nie to vydávať za žurnalistiku.