romanlaml

Prípad úmrtia generála Lučanského si už na Slovensku žije vlastným životom a môžeme len dúfať, že na všetky otázky sa nájdu hodnoverné odpovede. Z hľadiska vývoja celého prípadu je nepochopiteľné to, že koalície túto kauzu včas nezastavila, aj keď na to malá dobrú príležitosť.

Po prvom incidente, ktorý sa odohral 9. decembra 2020, sa na sociálnych sietiach začali šíriť rôzne verzie tejto udalosti. Ich podstatou bolo, že Lučanský bol vážne zranený a to za aktívnej účasti príslušníkov väzenskej stráže. Oficiálna verzia hovorila o zranení pri páde na posteľ a následnom menšom operačnom zákroku. Ale neoficiálna verzia o bitke a vážnom zranení sa rýchlo šírila v spoločnosti a je samozrejmé, že  bola zaujímavá aj pre opozičných politikov. Z ich strany bolo počuť hlasy o zvolaní parlamentného výboru alebo na uskutočnenie poslaneckého prieskumu, prirodzene aj za účasti opozičných poslancov. Predstavitelia koalície, ako napríklad poslanci Polák alebo Grendel toto rozhodne odmietli. Nie je dôležité, či opoziční poslanci skutočne podnikli relevantné kroky na zvolanie výboru alebo na uskutočnenie poslaneckého prieskumu. Podstatné je to, že koalícia tu mala možnosť poslaneckým prieskumom v samom zárodku túto kauzu jednoznačne objasniť a nedovoliť tak jej pokračovanie k jej súčasnému vyústeniu. Poslanecký prieskum mohli iniciovať aj poslanci koalície a ukázať v praxi „novú“ politickú kultúru.

Pokiaľ je totiž oficiálna verzia pravdivá, tak  Lučanský by osobne v rámci poslaneckého prieskumu potvrdil Ficovi, Sakovej a ďalším, že tam nebolo cudzie zavinenie. Poslanci by osobne videli v akom je zdravotnom stave a nebola by dnes možná priama linka od zranenia k úmrtiu, ale bola by tam jasná deliaci čiara, ktorú práve poslanecký prieskum mohol vytvoriť.

Prečo koalícia vo vlastnom záujme tento spôsob objasnenia prvotného zranenia nevyužila? Žiadna možná odpoveď nie je pre koalíciu priaznivá. Pokiaľ ich to nenapadlo a len si povýšenecky vychutnávali odmietnutie Fica, potom je to známka nízkej politickej vyspelosti a nedostatočného racionálneho úsudku. Pokiaľ to bolo preto, že bolo čo tajiť a rátalo sa s „vyhnitím“ celého problému, potom je to známka zlyhania sľubov o právnom štáte.

Áno, v súvislosti s prvým incidentom ministerka spravodlivosti vytvorila rezortnú komisiu, ktorá 15.12. 2020 v nemocnici v Trenčíne uskutočnila kontrolu nad výkonom väzby Lučanského a jej závery nedávno zverejnili. Lenže oficiálne úradnické komisie nemajú potenciál presvedčiť pochybovačov a ani táto komisia nedokázala vyvrátiť pochybnosti. Naopak, ako napríklad uvedenie časových medzier v kamerovom zázname, niektoré aj umožnila. A opäť sa vynára otázka. Keď s Lučanským mohli hovoriť členovia komisie, prečo nie aj opoziční poslanci? Faktom tak zostáva, že koalícia sa aj vlastnou nečinnosťou dostala do súčasnej situácie, ktorej každé z možných riešení vládnu moc oslabí a opätovne znižuje dôveru verejnosti v štát.