romanlaml

Najlepšie vtipy sú tie, ktoré nastavujú zrkadlo skutočnému životu a okrem pobavenia je v nich kus pravdy. Jeden z nich je židovský vtip o Roubíčkovi a Kohnovi, keď prvý hovorí druhému, že po jeho poslednej návšteve nemohli nájsť strieborné lyžičky. Kohn sa dotknuto ohradí, či si snáď Roubíček nemyslel že on ich mohol ukradnúť. „Nie, nie“ upokojuje ho Roubíček, „už sme ich našli, ale to viete, podozrenie zostáva“. Podobným spôsobom často informujú média, kde im v prvom rade nejde o poskytnutie informácie, ale o vyvolávanie emócii a podsúvaní dojmov, len aby v človeku zostal požadovaný pocit. Tieto spôsoby nepoužívajú  len „ konšpiračné“ média, ale aj tie „mienkotvorné“, ktoré sa hrdia svojou dôveryhodnosťou.

Jednu z týchto jemných, ale signifikantných a podstatných úprav reality urobili v uplynulých dňoch aktuality.sk, ktoré podľa vlastného vyjadrenia bojujú za „pravdu“. V dotknutom článku popisujú, ako matke zavraždenej Martiny Kušnírovej chodia listy plné sústrasti, ale aj nenávisti. Pani Kušnírová o týchto listoch hovorí: „Väčšinou som mala dojem, že mi písali starí ľudia, zarytí smeráci. Vyčítali mi, že útočím na Fica a pýtali sa, kedy sa mu verejne ospravedlním.“ Pani Kušnírová povedala, aký má z listov dojem a na svoje pocity a názor má plné právo. Netvrdí, že vie koho voliči jej píšu, hovorí o svojom dojme z týchto listov. Nadpis článku je už ale jednoznačný „Zlatici Kušnírovej chodili nenávistné listy. Písali jej starší ľudia, zarytí smeráci“. Tu nám už pravdivé aktuality ponúkajú jasné posolstvo. Smeráci sú dobytok, ktorý píše matke zavraždenej obete nenávistné listy. Paní Kušnírová sa domnieva kto je píše, ale aktuality to vedia! Stačí jemný významový posun a posolstvo dostáva jasný a dynamický charakter. Netreba čítať článok, samotný nadpis povie to podstatné. V rámci boja za „pravdu“ aktualit.sk, je síce skutočná pravda odsunutá do pozadia, za záujem ideový, ale účel svätí prostriedky.

Dôležité v tomto a podobných prípadoch nie je pravdivé informovanie, ale účelové a zámerné vytváranie emócii vo verejnosti.  Je to niečo podobné ako podprahová reklama, ktorej cieľom je v tomto prípade vyvolanie nepríjemných pocitov už pri samotnom slove Smer. Smer si za veľa vecí zasluhuje kritiku, lenže tieto postupy nie sú o kritike politickej strany, ale o zámernom vyvolávaní negatívnych emócii a nenávisti jedenej časti verejnosti k inak zmýšľajúcej skupine ľudí.  Tento príklad samozrejme nie je tým najdôležitejším s čím sa dnes Slovensko potyká. Ale je príznačným pre spôsob, ako sa média usilujú manipuláciou formovať verejnú mienku. A toto nemá s pravdou ani demokraciou nič spoločné.