romanlaml

Nie je dôvod zbavovať Smer viny zo situácie, aká je na Slovensku. Smer je významným spoluvinníkom. Že ale za všetko môže len Smer, je veľmi zjednodušená predstava. Bývalá premiérka Radičová si v rámci svojej politickej amnézie povzdychla, že keby svoj boj vyhrala, možno by mladý novinár Kuciak a Kušnírová žili. Myslela tým snáď, že jej vláda by vytvorila pre Kočnera také podmienky, že by si nemusel objednávať vraždu? Zabudla, že jej koaličný partner, vtedajší predseda NR SR Sulík sa s Kočnerom radil o dôverných politických otázkach, informoval ho o zákulisí voľby generálneho prokurátora a podobne. Keď nadviažeme na často používaný novinársky eufemizmus, že nikdy nebola mafia bližšie vláde ako za Fica, tak je z tohto pohľadu odôvodnené povedať, že za Radičovej vlády bola mafia súčasťou koalície. Že je to odvážne tvrdenie? Ako inak chápať to, keď Kočner počas voľby generálneho prokurátora píše SMS Sulíkovi „Asi budes prvy vediet vysledok tak ak Ta mozem poprosit, rad by som bol druhy. P.S. Kolko he zaregistrovanych poslancov?“ A Sulík následne reaguje: „Prave sa hlasuje. Je tu 143 poslancov ale kolki budu hlasovat sa ukaze. Dam vediet“. (https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173211-nova-sasanka-sulik-hned-hlasil-kocnerovi-ako-sa-volil-prokurator/) A následne ho informuje o výsledkoch hlasovania o generálnom prokurátorovi. Veď to je priamo ukážková „koaličná“ spolupráca! Metódy Kočnera a jemu podobných nevznikli za Fica, ale sú súčasťou slovenskej politiky od vzniku štátu a každá vláda sa svojim spôsobom podieľala na ich fungovaní. Ani Radičová a jej vláda neurobili nič podstatné, aby tento problém riešila a príklad Sulíka svedčí skôr o opaku.

Súčasné vyšetrovanie a súdne procesy sú nádejou do budúcnosti, ktorá ale nemusí byť naplnená. Na jednej strane sa vynárajú informácie o mafiánskych praktikách a nechutných prepojeniach mocných. Súčasne sme ale svedkami odhalenia totožnosti utajeného svedka, pravidelných únikov z policajných a súdnych spisov, čo je ale všetko porušením zákonov!  Toto porušovanie zákonov ale nie je v podstate riešené a dokonca je prezentované ako odôvodnené, pretože vraj ide o spravodlivosť a nastolenie vlády zákona. Skutočne?? Nastolenie spravodlivosti porušovaním zákonov je chiméra a skôr to pripomína súperenie mafiánskych klanov. Jeden je na ústupe a druhý sa stáva dominantným. Vyšetrovanie odhaľuje kriminálnu previazanosť rôznych záujmových skupín a štátnej moci. Ale aj pri únikoch informácií z vyšetrovania je odôvodnený predpoklad na zámernú,  účelovú  a koordinovanú činnosť niektorých policajtov, zástupcov súdnej moci, advokátov, novinárov a politikov. Niečo podobné, ako v odhaľovanej chobotnici Smeru, sa tak vynára aj na druhej strane. Okrem iného  nikto nevie do akej miery sú uniknuté informácie pravdivé, relevantné  a či sa len nevytvára mediálna realita slúžiaca v niečí prospech. Pani prezidentka Čaputová má pravdu, že ovplyvňovanie verejnej moci nie je zlučiteľné s princípmi právneho štátu, to isté ale platí aj o neustálom úniku informácii z riešenia takýchto závažných prípadov.

Nechajme stranou slovenskú realitu a pozrime sa na problém očami televízneho diváka, ktorý sleduje filmovú drámu o boji čestných policajtov a sudcov na Sicílii. Podarí sa im získať významného svedka, ktorý vie o mafii veľa. Aj on je namočený v rôznych špinavostiach a nie je symbolom cností. Aby nebol ohrozený a vyšetrovanie mohlo úspešne pokračovať, dostane štatút utajeného svedka. Veľmi krátko na to ale noviny, ktoré sa oficiálne prezentujú ako zásadný bojovník proti mafii, odhalia jeho identitu a pravidelne prinášajú uniknuté informácie z vyšetrovania, aby sa údajne nič neututlalo. Aj ten najsprostejší divák pochopí, že toto pomáha mafii, ale nie vyšetrovaniu. Podobnosť so Slovenskom je samozrejme čisto len náhodná.

Politická realita na Slovensku sa podobá mnohostenu, v jadre ktorého sú ekonomicky a mocensky najsilnejší. Ich príklon na jednu zo strán ho natáča patričným smerom a Smer je len jednou zo strán tohto mnohostenu. Doterajší spôsob riešenia problémov skôr naznačuje presun na inú stranu, ale nie samotné riešenie problému. Ten by musel znamenať všeobecnú schopnosť a ochotu rešpektovať a uplatňovať zákony. A tá tu stále absentuje. Nahradenie jednej jednostrannosti inou nie je skutočným riešením. Len sa pootočí súkolie a systém bude fungovať obdobne aj ďalej.  Aj bez Smeru…