romanlaml

Spory o migračnú dohodu sa stali najdôležitejšou udalosťou tohto obdobia. Našťastie len politickou a mediálnou, pretože jej reálny význam taký nie je. Je to politická dohoda, ktorá vytvára spoločný, globálny rámec pre regulovanie migrácie. Dohoda nemá právnu záväznosť, je výrazom nájdenia spoločného záujmu a prístupov, ktoré budú jednotlivé štáty uplatňovať podľa vlastných podmienok. Práve pre toto je dohoda prínosná, pre nájdenie politickej zhody. Z rovnakého dôvodu je aj jej principiálne odmietanie prehnané, pretože nevytvára žiadne právne záväzky pre štáty

Škoda, že v OSN nedocenili význam politického marketingu. Keby dokument nenazvali „Globálny rámec o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii“, ale napríklad „Globálny rámec proti migrácii“, obsah mohol zostať rovnaký a podpora by bola zaistená. U tejto dohody totiž skutočne nejde o jej obsah, ale o jej prezentáciu a snahu získavať politické body na obavách verejnosti pred migráciou. Populisti v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Česku na Slovensku a aj inde by dohodu pod týmto názvom určite podporili a možno by neopomenuli podčiarknuť svoje zásluhy na jej vzniku.  Aj keď sa zdá, že označenie všetkých odmietajúcich za populistov je zjednodušené, je dobré si pozrieť, kto a z akých dôvodov v našom okolí dokument odmieta.  O vládach v Maďarsku a Poľsku si netreba robiť ilúzie, v Čechách urobí Babiš čokoľvek, aby si získal verejnú mienku, v Rakúsku je zahraničná politika pod gesciou krajne pravicovej rakúskej Slobodnej strany. V týchto krajinách je populizmus v tom najhoršom význame slova politickým programom. A dnes sa sociálnodemokratický Smer odvoláva na postoje týchto vlád, ktoré sú formované ideovým protikladom tých hodnôt, ktoré by mali byť Smeru vlastné. Ale ako sa ukazuje nie je to tak a populizmus pravicový aj ľavicový má veľa styčných bodov.

Proti dohode sa namieta najmä z ochrany vlastných záujmov, obrany hodnôt a podobne všeobecných a na veľa vecí použiteľných tvrdení, alebo na základe výhrad proti niektorým bodom. Napríklad estónska konzervatívna strana tvrdí, že dokument v podstate vyzýva ku globálnej migrácii. Českej vláde chýba jasná definícia legálnej a nelegálnej migrácie a podobne.  Problémom je, či tieto a ďalšie výhrady sú skutočne natoľko závažné, aby znamenali odmietnutie celého dokumentu. Ono totiž ideálne nie je nikdy nič a keď sa chce, vždy sa nájdu dôvody pre všetko. Oponenti ale ignorujú jedno zo základných ustanovení tejto dohody: „Globálny rámec opätovne  potvrdzuje zvrchované právo štátov určiť si svoju  národnú migračnú politiku a ich výsadné právo riadiť migráciu v rámci svojej jurisdikcie v súlade s  medzinárodným právom.“ Oponenti nepozerajú sa na dohodu ako celok, na jej zámer a význam, ale vytrhujú jednotlivé body z kontextu, aby  zdôvodnili jej odmietnutie. Napríklad toľko spomínané „záväzky“, nevytvárajú žiadnu hrozbu, ale sú to racionálne požiadavky pri vytváraní spoločných postupov.

Slovenské odmietnutie dohody  a zdôvodňovanie tohto postoja okrem iného ukázalo, kam sa posúva naša politická scéna, najmä Smer. Pred niekoľkými rokmi sa Smer jednoznačne postavil za tzv. „Euroval“, kde taktiež bola proti populistická pravica a verejnosť tento projekt vnímal skôr negatívne. Dnes Smer v mene tej istej „verejnej mienky“ a „ochrany slovenských záujmov“, nachádza spoločnú reč s pravicovými populistami a radikálnymi konzervatívcami  v odmietnutí projektu, na ktorom sa podieľal jeho vlastný minister.

Smer sa tak pridal k prevažnej časti našej politickej scény, ktorá je inšpirovaná  Poľskom a Maďarskom. Radikálny pravicovo-nacionalistický populizmus v týchto krajinách  úspešne zafungoval. Keď tam, tak prečo nie tu, sa stalo mottom našich politikov. Zabúdajú ale na poučenie z histórie, že tento prístup vedie k medzinárodným sporom, konfliktom a niekedy aj vojnám. Stačí na pozrieť na aktuálny vývoj poľsko-ukrajinských a maďarsko-ukrajinských vzťahov, kde nacionalistické postoje  a oprašovanie historických skrivodlivosti vytvára nové napätia a problémy.

Všetkých bojovníkov za slovenské záujmy upozorňujem na inú medzinárodnú zmluvu, ktorá skutočne vytvára pre našu krajinu jednostranné záväzky. Je to „Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou“, kde má Vatikán len práva a Slovensko len záväzky a povinnosti. Túto zmluvu je potrebné zmeniť, pretože Slovenská republika ako zvrchovaný štát si nemôže ani upraviť, ktoré náboženské sviatky bude rešpektovať ako dni pracovného pokoja. Vieroučné a mravoučné základy katolíckej cirkvi sa touto zmluvou stali oficiálnou a jedinou normou pre výhradu svedomia, akoby svedomie podľa iných pravidiel nemalo mať právo na rešpekt a podobne. Tu ale Smer, SaS, a nielen oni mlčia, pretože to nie je politicky výhodné a pohnevali by si mocnú katolícku cirkev. Tak aspoň odmietneme migračnú dohodu a dokážeme všetkým, aký sme zvrchovaný. Aj nad zdravým rozumom.