romanlaml

Americký portál Raw Story prináša zaujímavú úvahu o neschopnosti štátov vidieť vlastný úpadok. Autor, Umair Haque, je riaditeľom Havas Media Lab a autorom knihy The New Capitalist Manifesto: Building a Disruptively Better Business (2011).

Úvodom Haque píše: „Spoločnosti – dokonca ani civilizácie – nevidia prichádzajúce vlastné kolapsy. A keď ich nevidia prichádzať, len ťažko môžu podniknúť kroky, aby ich odvrátili.“ Vidí niekoľko dôvodov, prečo je tomu tak, ktoré ilustruje na príkladoch USA a Veľkej Británie.

Prvým dôvodom je, že súčasné elity chcú zachovať status quo. Autor uvádza, že každý sociálny ukazovateľ života priemerného Američana stagnuje alebo klesá, čo podporuje nenávisť a podobné negatívne prejavy. Deje sa to už desiatky rokov a vládnuce elity sa tvária, že je všetko v poriadku a odmietajú vidieť hlboké problémy spoločnosti. „Povedať, že spoločnosť sa rúca, by  pre elity znamenalo priznať, že ju spravovali zle. Museli by priznať, že sa veľmi mýlili – ideologicky, teoreticky, paradigmaticky.“ A dodáva: „Ak chcú elity zachovať status quo, prečo potom ľudia s týmito elitami niečo neurobia? Pretože elity…sú pevne zakopané v nedobytných bunkroch – a nikto ich nemôže vytlačiť a znovu získať kontrolu nad zdrojmi a rozhodnutiami spoločnosti.“ Elity svoju moc upevňujú nekontrolovanou korupciou, ale najmä zbavením ľudu jeho postavenia základného prvku demokracie. Priemerný Američan totiž väčšinu svojej energie musí venovať boju o prežitie – zaplateniu hypotéky, dlhu z kreditnej karty, plateniu zdravotnej starostlivosti a preto: „Američania nemajú čas ani energiu, ani ducha, ani vôľu urobiť čokoľvek so svojimi neúspešnými elitami…takže Američania, opotrebovaní, zlomení, porazení, musia medzi sebou bojovať každý deň, znova a znova… aby splatili tie dlhy… Nezostáva energia ani sila na vytlačenie týchto veľmi zakorenených elít.“ Haque uvádza, že Američania pracujú oveľa viac ako Európania, ale dostávajú menej. Na rozdiel napríklad od Francúzov, tak nemajú ani čas na protesty. „Ak pracujete 80 hodín týždenne v nejakej sprostej práci – ako mnohí Američania – koľko času alebo energie vám skutočne zostáva na serióznu úvahu o vašej spoločnosti?“ Výsledkom je tak skľučujúca voľba medzi Bidenom a Trumpom a priestor pre demagógiu, ktorá neprináša skutočné riešenia, ale len šíri nenávisť zväčša voči tým najbezmocnejším.

Ako ďalší príklad úpadku štátu uvádza Veľkú Britániu, ktorú sužovali problémy po finančnej kríze v roku 2000. Tieto problémy vyplynuli z nedomyslenej pomoci bankám, ktorá tieto náklady presunula na celú spoločnosť, čo  viedlo k dlhodobým úsporným opatreniam. Politické elity začali demagogicky z problémov obviňovať Európsku úniu a tento prístup začal v Británii prevládať. Katastrofálnym výsledkom tohto procesu bol brexit a jeho negatívne dôsledky pociťujú Briti v každodennom živote. Ale tieto súvislosti si stále odmietajú priznať. „Klamstvá demagógov ľudí oslovujú, pretože ich životy skutočne bolia a vždy je najjednoduchšie zvaliť vinu na obetného baránka. Británia sa tak stala doslova „nepriateľskou“ krajinou voči cudzincom – ako to hovorí jej vlastná vláda – a najmä voči Európanom.“ Autor podčiarkuje, že Británia je stále taká zaneprázdnená obviňovaním Európy, že nevidí, že sa rúca: „Útočenie, urážanie a provokovanie Európanov však problémy Británie nevyriešilo. Vytvorila len ďaleko, oveľa väčšie – také, ktoré doviedli Britániu priamo k bodu kolapsu.“

Podľa Haque  Británia a Amerika nám ukazujú  rôzne lekcie o kolapse spoločnosti. Amerika ukazuje, že dlhodobé zanedbávanie, nevedomosť a chudoba môžu pomaly rúcať základy aj tých najmocnejších impérií, až kým sa nezastavia a nepadnú. Británia ponúka ešte hrozivejší príklad. Kombinácia spoločenskej krízy, demagógie a obetného baránka v horizonte dvoch desaťročí ovládaných hlúposťou a hnevom vedie spoločnosť až do úplného sebazničenia. Záverom autor píše: „Spoločnosti nevidia prichádzať svoje vlastné kolapsy, pretože sú slabé, slepé, tupé, porazené v duchu, korodované v srdci, arogantné v mysli.“

Jeho poslednou vetou je otázka, ktorý národ bude ďalším postihnutým. Obávam sa, že máme  týmto smerom nakročené…

Celý článok je na tejto adrese – https://www.rawstory.com/america-failed-state/