romanlaml

V súčasnosti sa okrem iného na Slovensku diskutuje o tom, či zrušenie špecializovaného útvaru odboru extrémizmu na Úrade špeciálnej prokuratúry je dobrým krokom a či to neoslabí boj proti extrémizmu. K tejto problematike sa vyjadril aj odborník na extrémizmus Daniel Milo z Globsecu. Jeho vyjadrenie ma zaujalo ani tak nie pre jeho obsah, s ktorým do veľkej miery súhlasím, ale pre iný kontext.

Na bratislavskom Globsecu, ktorý sa uskutočnil minulý rok v októbri bol hosťom aj Artis Pabriks, podpredseda vlády a minister obrany Lotyšskej republiky. Tento sa len pár dní pred tým zúčastnil na  pietnej spomienke na hrdinov bitky u More, kde  sa podľa oficiálnej stránky Lotyšského ministerstva obrany: „uskutočnila jedna z najtvrdších bitiek medzi sovietskou armádou a vojakmi lotyšskej légie, ktorí boli povolaní do nemeckej armády. Vojaci lotyšskej légie, bojujúci vo svojej krajine proti desaťnásobnej prevahe, na dva týždne zastavili postup sovietskej armády na Rigu“. Táto akcia ale v skutočnosti nemala charakter pietnej spomienky na padlých vojakov, ale bola oslavou hrdinných lotyšských bojovníkov, príslušníkov dobrovoľníckej lotyšskej divízie SS (19. Waffen Grenadier Division der SS), ktorá v septembri 1944 dokázala pozastaviť postup Červenej armády v smere na Rigu.

Môj lotyšský priateľ, ktorého otec bojoval v tejto divízii mi vysvetľoval, že neboli fašisti ale bojovali proti rusom. Samozrejme, že história má v sebe mnohé protirečenia a rôzne pohľady na historické udalosti majú svoje odôvodnenia a dajú sa pochopiť. Je preto správne usilovať sa aj o porozumenie pohľadu z druhej strany, aj keď s ním nemusíme súhlasiť. Jedna vec je ale napríklad pietna spomienka na padlých vojakov, starostlivosť o vojnové hroby bývalých nepriateľov a vec druhá je ich heroizácia. Zatiaľ čo prvé je správne, to druhé je potrebné odmietať. Vojaci lotyšskej divízie SS možno mali na prvom mieste svoju predstavu o slobodnom Lotyšsku, objektívne ale stáli na strane fašizmu. V dobe, keď na Slovensku prebiehalo Slovenské národné povstanie, oni bojovali proti Červenej armáde a pozastavili jej postup do Európy. Oslavovať toto by malo byť zo slovenského pohľadu neprijateľné, ale ako sa ukazuje nie je. Mali by sme našim partnerom v pobaltských krajinách, ale aj na Ukrajine dať jasne najavo, že rešpektujeme ich historické špecifiká, ako aj odlišné pohľady na mnohé udalosti. Súčasne by sme sa ale mali jasne vymedzovať proti glorifikácii spolupráce s fašistami, pretože to ide jednoznačne proti duchu povojnového vývoja v Európe. Je smutné, že často je táto profašistická reminiscencia tolerovaná najmä preto, že je formulovaná ako protiruská, respektíve protisovietska a to je pre niektoré kruhy to najdôležitejšie.

Toľko spomínaný extrémizmus má v niektorých prípadoch jasné podoby. Preto je ťažké pochopiť, že niekoľko dní po oslavách SNP tu privítame obhajcu príslušníkov divízie SS. Správnym krokom v boji proti extrémizmu by preto malo byť nepozývať nositeľov týchto názorov na Slovensko. Tak, ako by Globsec určite nepozval na svoju konferenciu ruského predstaviteľa, ktorý by spochybňoval napríklad vraždy v Katyni, tak by nemal pozývať ľudí, ktorí spochybňujú protifašistický odboj. Toto totiž nebola oficiálna zahraničná návšteva, kde musíte rešpektovať partnera, ako predstaviteľa inej krajiny. To bola akcia, kde si Globsec vyberal koho pozve. A vybral si tak ako si vybral…