romanlaml

Veronika Remišová krátko po schválení programového vyhlásenia vlády 30. apríla povedala: „…budeme Slovensko spravovať férovo, aby tu neboli dve kategórie ľudí, nejaká privilegovaná vrstva a potom všetci ostatní…“. O niekoľko hodín neskôr na tlačovej konferencii hlavný hygienik Ján Mikas nedokázal vysvetliť, prečo je  parlamentný bufet otvorený. Stručne povedané, máme tu pravidlá pre všetkých a výnimky pre privilegovaných. Presne ako hovorila pani Remišová, že toto už nie, ale ono to je a už nie je pod kuratelou Fica, ale jej vlastnej koalície. Samozrejme že nejde o zásadný problém a neskoršie oficiálne vysvetľovanie o špecifických podmienkach  má svoju logiku. „Prevádzka a fungovanie stravovacieho zariadenia v NR SR sa uskutočňuje za prísnych hygienických podmienok a plne v súlade s protiepidemiologickými opatreniami podľa vydaného rozhodnutia Hlavného hygienika SR, ktorým sa ustanovili podmienky pre NR SR. V rámci aktuálneho núdzového režimu budovy NR SR, vstupujú do budovy len oprávnené osoby po predchádzajúcej zdravotnej kontrole. Len tieto osoby majú umožnené využívať stravovacie zariadenie,“ uviedla pre televíziu  Markíza hovorkyňa NR SR  Jurcová. Lenže podobnú logiku by malo aj prevádzkovanie množstva ďalších podobných stravovacích zariadení, na ďaleko exponovanejších pracoviskách. Tam to ale možné nie je, pretože pravidla platia pre všetkých, ale výnimky pre vybraných.

Spomenutú tlačovú konferenciu a zmätenosť hlavného hygienika sa usiloval zachrániť poslanec OĽaNO Juraj Krúpa, ale ani tu motyka nevystrelila. Na otázky redaktorky, ktoré smerovali k  správnosti tejto výnimky pre poslancov a či by nebolo spravodlivé, aby bol zavretý aj poslanecký bufet Krupa reagoval  takto: „Keby sme zavreli parlament, tak bude vláda vládnuť na základe dekrétov, niečo ako vidíme v Maďarsku.“ Znamená to snáď, že podľa Krupu je funkčnosť parlamentu podmienená prevádzkou parlamentného bufetu? Pravdepodobne si to ani pán poslanec nemyslí, len nám dovolil náhľad do svojho mentálneho sveta, kde otázka na opodstatnenosť  jeho ničotného privilégia, je vlastne útokom na parlamentnú demokraciu.

Kauza parlamentný bufet je  svojím obsahom fakticky bezvýznamná, ale je signifikantná z hľadiska prístupu väčšiny politikov k spoločnosti. Práve  na týchto faktických maličkostiach je dobre vidieť, že členenie na rovných a rovnejších je pevnou súčasťou myslenia „elít“ a naivné očakávania lepšej politickej kultúry sú nereálne. Ani novo sa formujúca vládnuca politická kasta nie je odolná pocitu výnimočnosti a neuvedomuje si citlivosť ľudí na seba menšie privilégia tých, čo nám v našom mene vládnu. Pani Remišová by sa  mala začať pozerať nie do minulosti, ale okolo seba. Tam sa jej vytvára nová privilegovaná kategória ľudí.