romanlaml

Slovenská prezidentka pri vymenovaní Michala Aláča za riaditeľa SIS okrem iného povedala, že od neho očakáva osobnú autonómiu a samostatnosť, ktorou bude hájiť politickú nezávislosť informačnej služby vo všetkých aspektoch, v ktorých SIS má a musí byť nezávislá. S týmito slovami sa dá len súhlasiť a zaželať novému riaditeľovi SIS, aby sa mu aj táto oblasť jeho pôsobenia darila realizovať čo najlepšie. Ako môže vyzerať politická nezávislosť spravodajskej služby veľmi dobre ilustruje nasledujúci príklad z Veľkej Británie.

V parlamentných voľbách vo Veľkej Británii v roku 1983 obhajovala svoj mandát premiérka  a vodkyňa konzervatívcov Margaret Thatcherová (1925-2013). Chcela nadviazať na svoje víťazstvo z roku 1979. Proti nej stál na čele labouristov Michale Foot (1913-2010), ktorý stranu viedol od roku 1980. Michael Foot bol bývalý novinár, mierový aktivista a podporovateľ kampane za jadrové odzbrojenie. Britské spravodajské služby mali podozrenie, že niektoré aktivity M. Foota sú tajne podporované zo strany sovietov. Toto podozrenie potvrdil Oleg Gordijevski, ktorý ako vysoký dôstojník KGB pracoval pre Britov. Preverenie vlastných britských spravodajských informácii, ako aj informácie poskytnuté Gordijevskim ale ukázalo, že Foot nebol vedomým špiónom ani vedomým agentom. Bol Rusmi využívaný ako „užitočný idiot“. Foot bol v tomto smere naivný a hlúpy, ale nepracoval pre nepriateľa. Vzhľadom k jeho politickému postaveniu, keď sa po voľbách mohol stať britským premiérom, mala táto situácia významný dopad na národnú bezpečnosť krajiny. Okrem toho by zverejnenie tejto informácie bolo s veľkou pravdepodobnosťou dezinterpretované a využité v predvolebnom boji. Došlo by tak k ovplyvneniu demokratickej volebnej súťaže. Samozrejme ale bolo nutné rozhodnúť, ako s týmto zistením narábať. Informáciu tak odovzdala  MI6 (rozviedka) riaditeľovi MI5 (kontrarozviedka) Johnu Jonesovi. Informácia bola taktiež poskytnutá Robertu Armstrongovi, ktorý bol hlavným politickým poradcom premiérky a bol zodpovedný za koordináciu komunikácie spravodajských služieb s vládou. Súčasne ale bol úradníkom politicky neutrálnym a pracoval aj pre vlády predchádzajúce. V rámci tohto úzkeho kruhu bolo rozhodnuté, že informácia je politicky veľmi výbušná a premiérka s ňou nebude oboznámená. Zvíťazila tu lojalita k štátu, k systému a pravidlám nad lojalitou politickou. Zabránilo sa tak prípadnému politickému zneužitiu kauzy a táto informácia skutočne veľmi dlho bola známa len niekoľkým ľuďom bez toho, aby z nej nejakým spôsobom profitovali.

Samozrejme, že sa diskutovalo o situácii, keby Food voľby vyhral. V takom prípade by o zistených skutočnostiach bola informovaná kráľovná.

Thatcherová a konzervatívci nakoniec vo voľbách zvíťazili  a labouristi získali najmenší počet hlasov od roku 1918. M. Foot po voľbách rezignoval na vedenie strany a na jeho miesto nastúpil Neil Kinnock. Tento proces sa aj vďaka racionalizmu vodcov britskej spravodajskej komunity uskutočnil demokratickým spôsobom a nemal na sebe pachuť nevhodného vonkajšieho zásahu.

Je vhodné sa pozrieť aj na osobnosti, ktoré stáli za týmto rozhodnutím. Na čele MI6 stál v tej dobe Colin Figures (1925-2006), ktorý v britskej rozviedke slúžil od roku 1951. Z MI6 odišiel v roku 1985 a stal sa koordinátorom spravodajských služieb na úrade vlády. Kontrarozviedku MI5 v rokoch 1981-1985 viedol John Jones (1923-1998), ktorý v spravodajskej službe pôsobil tridsať rokov, od roku 1955 do roku 1985. Poradca premiérky Robert Armstrong (1927-2020) pôsobil vo vysokých vládnych úradoch od roku 1970, na sekretariáte Margaret Thatcherovej v rokoch 1979-1987. Bol hlboko presvedčený o zachovávaní úradného tajomstva a neuznával tzv. „verejný záujem“. V tomto smere sa stal známym svojim výrokom, že s pravdou sa má zaobchádzať hospodárne.

Z hľadiska profesionálneho životopisu týchto ľudí sa dá vyvodiť záver, že okrem osobnostných predpokladov na zastávanie akejkoľvek funkcie je dôležitá aj profesionálna kultúra a etika, ktorá ale nevzniká automaticky vstupom do organizácie, ale formuje sa  dlhodobým pôsobením v oblasti a súčasne je týmto dlhodobým pôsobením preverovaná. Postoj čelných predstaviteľov spravodajskej komunity Veľkej Británie v tomto príklade ukázal, ako môže vyzerať  politická nezávislosť a zodpovednosť voči štátu.