romanlaml

Zadržanie riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského  a rozhodnutie o jeho väzobnom  stíhaní je v každom smere zlou správou pre krajinu, ale aj pre jej medzinárodnú reputáciu. Napriek tomu, že relevantných informácii je málo, dajú sa vyvodiť niektoré závery.

1. Medializované varianty odôvodnenia jeho zadržania sú najmä dve. Oficiálne bolo dôvodom jeho zadržania podozrenie z trestnej činnosti. Jeho politickí súputníci hovoria ale o mocenskej hre, policajnej pomste a podobne. Každá z týchto možností je zlá, ale druhá je horšia ako prvá. Zatiaľ čo v prípade jeho trestnej činnosti sa dá uvažovať o osobnom zlyhaní, kde až ďalšie vyšetrovanie môže, ale nemusí ukázať širšie súvislosti, v druhom prípade sa predkladá variant širokého a organizovaného spiknutia na veľmi vysokej úrovni štátnych orgánov. Ako inak by bolo možné vykonštruovať obvinenie za spoluúčasti vyšetrovateľa, prokurátora aj sudcu? Veľmi nebezpečné je aj to, že tento variant nepredkladajú konšpirátori, ale predseda NR SR po boku s ministrom vlády. To ako po roku ich vlády, vrátane ovládania bezpečnostných zložiek štátu, je toto realizovateľné? Svojim spôsobom tak spochybňujú svoju vlastnú schopnosť vládnuť a taktiež schopnosť riaditeľa SIS a nemu podriadenej organizácie, ktorá nevedela že sa proti jeho osobe organizuje spiknutie. Je preto racionálnejšie dôverovať zodpovedným zložkám, oficiálnej verzii a vyšetrovaniu. Samozrejme je možný aj variant, že došlo k nejakých chybám  a omylom a vyšetrovanie trestnú činnosť nepreukáže.

2. V prípade, že sa trestná činnosť nepreukáže, bude potrebné aj zistiť všetky okolnosti tohto obvinenia a prijať opatrenia, aby sa to už nemohlo opakovať. V prípade, že sa trestná činnosť preukáže bude dôležitý aj jej časový rozsah. Ak bude zahŕňať aj obdobie pred ustanovením do funkcie riaditeľa SIS, bude spochybnený  systém bezpečnostných previerok na Slovensku. Tu je potrebné si uvedomiť, že toto nie je len problém vnútroštátny, ale medzinárodný. U nás získané bezpečnostné previerky totiž umožňujú  prístup k utajovaným informáciám našich partnerov v rámci NATO. Toto by bol pravdepodobne ten najviac negatívny signál, ktorý by Slovensko vyslalo svojim spojencom. Aj keď do veľkej miery ho už vyslalo samotným zadržaním riaditeľa SIS a SR si tak výrazne poškodila svoju dôveryhodnosť.

3. Riaditeľ SIS bol nominantom Sme-rodina a jeho vymenovanie odporúčala vláda, ale do funkcie ho vymenovala prezidentka Z. Čaputová. Najväčšia vina politickej zodpovednosti za toto menovanie tak padá na jej hlavu, pretože ona rozhodla. V rámci koalíciou deklarovanej novej politickej kultúry mala prezidentka požadovať, aby kandidát na riaditeľa SIS mal morálne a odborné predpoklady na výkon tejto funkcie. Aj na základe verejne dostupných informácii bola nominácia V. Pčolinského v tomto smere spochybniteľná a prezidentka týchto informácii mala viac. Jeho vymenovanie do funkcie tak bola najmä jej chyba.

4. Zásadným problém v tomto smere je, že spravodajské služby a najmä SIS sú súčasťou politického delenia moci. Od vzniku Slovenska žiadna politická garnitúra nepovažovala SIS za prioritne odbornú zložku, ktorá slúži záujmom štátu. Vždy sa viac či menej prejavili politické záujmy a SIS v ich smere bola využívaná. Pokiaľ sa SIS nebude prioritne považovať za nástroj bezpečnostnej politiky štátu, ale bude snaha ju využívať na aktuálne mocenské súperenie, situácia sa nezmení. Je samozrejmé, že vedenie SIS musí mať politickú dôveru, ale formovanie jej vedenia nemôže byť vedené len momentálnym politickým záujmom, ale musí prevažovať odborné a morálne hľadisko a predpoklady.

5. Ďalším zásadným problémom, ktorý úzko súvisí s tým predchádzajúcim je to, že Slovensko stále nemá bezpečnostný systém. Je tým myslená štruktúra a mechanizmus, ktorý je od počiatku formovaný systémovo a nie postupným a často účelovým vznikom orgánov a zložiek, ktoré následne hľadajú formy komunikácie a spolupráce, aby mohli nejakým spôsobom plniť svoje úlohy. Nedostatky súčasného bezpečnostného systému sa prejavujú aj pri riešení pandémie koronavirusu, alebo v situácii okolo spravodajských služieb, kde chýba ujasnený systém úlohovania, kontroly a koordinácie ich činnosti.  Okrem tohto prípadu sú z minulosti stále nedoriešené ďalšie kauzy, ako napríklad vražda Remiáša, odpočúvania za Galka, rozkrádanie vojenského spravodajstva za Glváča, účelové obvinenie Mikulca, majetky Balciara, pôsobenie poslanca Kyselicu vo vojenskom spravodajstve, alebo nemedializované zlyhanie spravodajských služieb v prípade plynovej krízy v roku 2009. Funkčný bezpečnostný systém by totiž nutne zahŕňal aj systém spätnej väzby a mechanizmus revízie a nápravy chýb a nedostatkov, bez ktorého nemôže nič dlhodobo fungovať.

5. O vzniknutej situácii bude rokovať Bezpečnostná rada štátu. (Okrem iného aj jej pôsobenie je limitované neexistenciou bezpečnostného systému). Od jej rokovania ale nie je správne mať veľké očakávania, pretože o probléme budú rokovať tí, ktorí ho spôsobili. Skutočné riešenie problému by totiž vyžadovalo uskutočniť zásadné zmeny a toto je v súčasnej politickej situácii nereálne.