romanlaml

Vyhostenie troch ruských diplomatov zo SR je udalosť zasluhujúca si pozornosť. Je to silná reakcia, príčina ktorej má s najväčšou pravdepodobnosťou súvislosť s podvodným získaním slovenských víz na slovenskom konzuláte v Petrohrade. Tieto víza poslúžili ako priepustka do schengenského priestoru pre občana RF, ktorý sa podľa nemeckých vyšetrovateľov podieľal na vražde  Gruzínca čečenského pôvodu Zelimchana Changošviliho v Berlíne. Podľa výsledkov vyšetrovania bol vrahom ruský občan, ktorého následne zadržala nemecká polícia. Jeho komplicom bol ďalší 39-ročný ruský občan Roman Davydov, ktorý prekročil hranice schengenského priestoru vďaka slovenským vízam. Tieto získal na základe falošného dokladu, ktorý s veľmi vysokou mierou pravdepodobnosti nemohol byť vytvorený bez participácie štátnych orgánov RF. Silným argumentom v prospech tohto tvrdenia sú závery nemeckých vyšetrovacích orgánov, kredibilita ktorých je vysoká. Podľa nemeckej generálnej prokuratúry obvinený dostal „príkaz od štátneho úradu Ruskej federácie na likvidáciu gruzínskeho občana čečenského pôvodu K. Tornike“. Pod týmto menom Changošvili v Nemecku žil.

K tejto udalosti niekoľko poznámok.

1. Nie sú známe informácie, ktoré by spochybňovali rozhodnutie slovenských orgánov. Presné dôvody tohto postupu nie sú verejne dostupné, ale aj vyššie uvedený pravdepodobný kontext dáva dostatočné odôvodnenie pre vyhostenie diplomatov. V súčasnosti nie je známy ani iný možný dôvod tohto kroku, ako ten, ktorý bol zverejnený. Slovenské spravodajské služby ako aj vedenie štátu si preto v tomto smere zaslúžia dôveru.

2. Slovenské vízové orgány v zahraničí, majú malé možnosti overovať skutočnosti uvedené v oficiálnych dokumentoch. Pokiaľ predloží občan iného štátu hodnoverný doklad totožnosti, ktorý nevzbudí podozrenie a pokiaľ sa jeho meno nenachádza sa v niektorých z relevantných databáz (Interpol apod.), slovenské orgány nemajú nástroje na jeho hlbšie preverenie. Pokiaľ je tento falošný doklad vydaný s vedomím daného štátu, je odhalenie tohto podvodu do veľkej miery vylúčené. Je ale na slovenskom ministerstve zahraničných vecí, aby tento problém komplexne posúdili. Prípadné naše nedostatky pri vydávaní víz sa najviac vrátia práve nášmu MZVEZ a je preto odôvodnené predpokladať, že k tejto problematike pristupuje zodpovedne.

3. Ohľadom jeho pasu niektoré zdroje upozorňujú na to, že keby mal Davydov pas s falošnou identitou a nebol by v spojení so štátnymi orgánmi RF, tak by nebol schopný prejsť ruskou hraničnou kontrolou. Systém by automaticky porovnával údaje naskenovaného pasu so systémom Rospasport a ukázal, že v ňom Davydov nie je.

4. Pochvala z americkej strany bola nepochopiteľná a zbytočná. Len nahrala Lavrovovi na jeho komentár o možnej americkej angažovanosti v tomto vyhostení. Pokiaľ by mal Lavrov pravdu, bolo by  od Američanov aj hlúpe vysielať takéto signály. Skôr to vyzerá, že to môže byť akási „náplasť“ za to, že nás Pompeo pri svojej návšteve obíde – neprídeme, ale aspoň Vás pochválime. Celkovo to ale zapadá do kontextu úrovne súčasnej administratívy USA, ktorá svojimi krokmi často vyvoláva na medzinárodnej scéne rozpaky.

5. Zavraždený občan Gruzínska Zelimchan Changošvili bol čečenského pôvodu a  pochádzal z Pankiského údolia, ktoré leží na gruzínskom území. V rokoch 2000 – 2004 bojoval na strane čečenských separatistov proti Rusku. Po vojne žil Changošvili nejaký čas v Gruzínsku a údajne dokonca pracoval v protiteroristickom oddelení gruzínskeho ministerstva vnútra. V tejto pozícii sa mal zapojiť aj do akcii proti svojim bývalým spolubojovníkom. Niektoré ruské zdroje tak uvádzajú ako možný motív vraždy pomstu z čečenskej strany. Už počas jeho pobytu v Gruzínsku, sa ho niekoľkokrát pokúsili zavraždiť. Z Gruzínska sa odsťahoval na Ukrajinu a neskôr do Nemecka, kde požiadal o politický azyl. Údajne tam bol dva roky monitorovaný ako potencionálne nebezpečný islamista. V Rusku je od roku 2002 hľadaný. Je obviňovaný z účasti na teroristických útokoch a mal sa  podieľať napríklad na útoku na moskovské metro. Moskva neúspešne žiadala Nemecko o jeho vydanie. Dostupné informácie neumožňujú posúdiť, ako bola ruská žiadosť o vydanie faktograficky podložená, ani prečo Nemecko jeho vydanie odmietlo.

6. Často sa objavujú porovnania s kauzou Skripaľ a názory, že týmto vyhostením si Slovensko napravilo reputáciu u západných partnerov. Slovensko si v tomto smere reputáciu napravovať nepotrebovalo. Tak ako v tomto prípade, aj v prípade Skripaľ malo Slovensko právo na svoj vlastný postup. Slovensko bolo v rámci EÚ tomto smere v menšine, ale nebolo osamotené.  Podobne postupovali napríklad Rakúsko alebo Grécko. Prípad Skripaľ bol taktiež od samého počiatku silne spolitizovaný a pochybnosti o oficiálnej britskej verzii pretrvávajú.

7. Veľmi dôležitý je aj ministrom Korčokom spomenutý aspekt zodpovednosti za schengenský systém. Každá krajina svojim prístupom k udeľovaniu víz je spoluzodpovedná za bezpečnosť ostatných, pretože vízum jednej krajiny umožňuje vstup do celého priestoru. S týmto ale súvisí aj aspekt získavania  občianstva, pretože niektoré krajiny EÚ umožňujú občianstvo si jednoducho kúpiť. Podľa CNN stojí občianstvo Portugalska  približne 300 000 dolárov, Bulharska 600 000 USD a veľmi obľúbený Cyprus okolo 2,5 milióna dolárov. Takže náš vízový systém stojí v ceste len gaunerom nemajetným. Tí bohatí ho veľmi ľahko obídu.

8. Vyhostenie diplomata je radikálny krok, ale je súčasťou diplomatickej praxe. Z tohto pohľadu je pozitívne, že v tomto prípade bol zvládnutý kultivovane a nevyvolal ani na ruskej strane žiadne veľké vášne. Najmä keď to porovnáme s nedávnou situáciou v susednej Českej republike, kde po obrovskej mediálne afére o vraždiacom ruskom diplomatovi a následnom vyhostení dvoch ruských diplomatov zostala vo vzduchu pachuť urážok a nepodložených obvinení. Je preto pravdepodobné, že tento slovenský krok a následná očakávaná reciprocita z ruskej strany nebudú mať veľký negatívny dopad na slovensko-ruské vzťahy.

Záver: Na základe dostupných informácii je rozhodnutie SR o vyhostení troch ruských diplomatov odôvodnené a správne. Z celkového hľadiska vyšetrenia vraždy Changošviliho bude zaujímavé sledovať, či sa podarí odhaliť skutočný motív tohto zločinu. Jeho aktivity počas čečenskej vojny, kde bol veliteľom strednej úrovne, ako aj udávaný podiel na teroristických aktivitách ho nezaraďujú medzi najvýznamnejšie Rusku nepriateľské a hľadané osoby. Podobne angažovaných osôb žije v Európe veľké množstvo. Môže sa tu prelínať aj súbeh záujmov zo strany ruských orgánov, čečenského vodcu Kadyrova a možno aj osobnej pomsty, ktoré vyústili v túto vražednú misiu. Zapojenie ruských štátnych orgánov je najmä z dôvodu existencie falošných dokladov vysoko pravdepodobné. Na druhej strane je z hľadiska dostupných informácii táto angažovanosť iracionálna, pretože jeho zabitím Rusko ako štát nič nezískava, ale naopak stráca ďalší kus svojej dôveryhodnosti.