romanlaml

Situácia na Slovensku je plná emócii a jej vývoj má veľa možných variant. Opozícia požaduje predčasné voľby a nemá záujem ani o úradnícku vládu. Svoj postoj zdôvodňuje aktuálnou politickou situáciou, kde podľa nej vláda ani parlament už nemajú legitimitu a je potrebné opätovne „rozdať“ politické karty na základe nového vyjadrenia voličov. Tento postoj má svoju logiku a existujú aj argumenty pre toto riešenie. Opozícia taktiež tvrdí, že  volanie po predčasných voľbách vychádza len a len z jej politického idealizmu a v snahe vytvoriť podmienky pre nápravu vecí verejných. Je to samozrejme možné a určite veľa ľudí verí v čistotu týchto deklarovaných zámerov. Nemusí to ale byť jediný a ani ten hlavný argument pre predčasné voľby. Oveľa silnejší je skôr nižšie uvedený dôvod, ktorý ale opozícia neuvádza.

Ide o to, že najmä líder SNS Danko, ale aj celá koalícia sa pripravovali na dôležitý politický krok. Prijatie zákona o politických stranách, ktorý by nastavil nové pravidlá pre ich fungovanie. Okrem iného by politická strana musela mať zákonom stanovenú minimálnu členskú základňu, musela by mať pravidlá pre prijímanie nových členov a podobne. Podľa medializovaných informácii mala SNS už tento zákon pripravený a na jar mal byť predložený na rokovanie NR SR. Je preto potrebné si uvedomiť, že prijatie takéhoto zákona by bolo existenčnou hrozbou pre OĽANO a Sme rodina a výrazne by ovplyvnil aj fungovanie SaS. Tieto strany by už totiž ďalej nemohli fungovať ako viac či menej uzatvorené sekty, ktorých činnosť je závislá na nápadoch ich lídrov, respektíve úzkeho vedenia. Možno aj preto predstavitelia SaS včera na tlačovej konferencii hovorili o tom, že už by sa nemali prijímať žiadne zákony.

Bez ohľadu na záujmy koalície alebo opozície by takýto zákon bol pre slovenskú politiku prospešný. Stručne povedané ide o to, aby politická strana fungovala ako politická strana, ktorá má svoje ideové zameranie, členskú základňu, vnútrostranickú diskusiu a demokratický výber vedenia strany. Toto všetko veľká časť opozície postráda a snaha o nápravu týchto vecí je rovnako legitímna, ako požiadavka na predčasné voľby.

Výrazne bol tento problém vidieť po rokovaní republikovej rady Most-Híd, kde časť novinárov nechápala, že politické rozhodnutie v štandardnej politickej strane vzniká postupne a je výsledkom určitej dohody. Aj sami novinári ale tento problém implicitne cítia. Na tlačovej konferencii po tomto rokovaní sa Bélu Bugára pýtali koľko bolo hlasov bolo za takéto rozhodnutie, koľko bolo proti a podobne. Nepamätám sa ale, že by niekedy pokladali obdobné otázky Igorovi Matovičovi. Na aké hlasy by sa reálne mohli pýtať? Jednoducho vedia, že Matovič sa rozhoduje sám za seba, rozpráva sám za seba a jeho suita na tlačových konferenciách má len vzbudzovať ilúziu politického zoskupenia.

Takže aj keď to vyzerá, že opozičné dobro bojuje proti koaličnému zlu, pravda môže byť prozaickejšia. Opozícia bojuje najmä za zachovanie samej seba v súčasnej podobe – politických zoskupení rodiny, priateľov a známych!