romanlaml

Predzvesťou II. svetovej vojny bola tzv. sudetonemecká otázka, kde spory medzi Československou vládou a zradikalizovanou Sudetonemeckou stranou s Hitlerom v pozadí, hrozili vypuknutím vojny v Európe.

Dnes už vieme, že reálna možnosť riešenia tohto sporu nebola možná, pretože Hitler len napĺňal svoje zámery, ale snahy o hľadanie kompromisného riešenia neustále prebiehali. Jednou z nich bola aj misia Walter Runciman (1870 – 1949), ktorý v auguste a  septembri roku 1938 viedol diplomatickú misiu Veľkej Británie do Československa, s cieľom napomôcť rokovaniam medzi Sudetonemeckou stranou a československou vládou.

Jeho snaha v konečnom dôsledku nebola úspešná, ale za pozornosť stojí pripomenúť si Runcimanovo videnie sveta, ktoré vyjadril v 22. septembra 1938 v liste prezidentovi Benešovi:   „Případ sudetských Němců ve mně nicméně vzbuzuje silné sympatie. Je to těžký úděl, být ovládán cizím národem.“[1] To píše predstaviteľ štátu, ktorý v tej dobe bol najväčšou koloniálnou mocnosťou a ovládal približne štvrtinu celkovej rozlohy sveta, na ktorej žilo takmer pol miliardy ľudí, čo taktiež predstavovalo približne štvrtinu vtedajšej svetovej populácie. Akoby sa Briti pýtali Indov,  Afričanov, alebo kohokoľvek iného, či si želajú byť pod ich nadvládou. Tu sa najlepšie hodí známe biblické – „Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?“

Bohužiaľ aj v súčasnosti sa veľa udalostí hodnotí jednostrannou optikou, bez toho, aby sa na hodnotenie obdobných javov používali rovnaké kritériá. Zásadové hodnotové postoje sú často len fasádou, za ktorou sa skrýva ideová a politická predpojatosť a výsledkom je falošné videnie sveta podobné tomu, ako ho prezentoval lord Runciman.

[1] Edvard Beneš, Paměti III, s. 219,  https://web2.mlp.cz/koweb/00/04/47/16/61/pameti_iii.pdf