Daniel Šmihula je známy autor vedeckých a odborných textov z oblasti dejín, práva, medzinárodných vzťahov a bezpečnosti. Predmetom jeho záujmu je ale aj fantastická a utopická literatúra o ktorej napísal celý rad článkov. Na prelome roka sa do predaja dostala jeho nová kniha „Obrancovia Liptova“, ktorá nie je knihou odbornou, ale prvým autorovým beletristickým dielom žánru fantasy.
Kniha má na prvý pohľad jednoduchú schému. Obyvatelia Liptova sú ohrozovaní dobyvateľom z ďalekých končín a hľadajú spôsob najlepšej obrany. Brániť sa sami, pokúsiť sa spojiť s ďalšími ohrozenými oblastiam alebo sa podriadiť? Jasný nie je ani postoj ďalších mocných susedov, ktorí sa môžu pripojiť na stranu dobyvateľa. Hľadanie východiska nie je jednoduché, vyžaduje si odvahu, prekonávanie nebezpečenstiev a prináša aj smutné udalosti ale aj lásku. V tomto rámci príbehu sa pohybujú nielen ľudia, ale aj čarodejníci, víly, trpaslíci a dokonca aj drak, ako vládca významnej krajiny.
Tento príbeh je ale naplnený invenciou a aj ako fantasy literatúra neuteká úplne mimo realitu. Je to najmä zasadením ústredného deja do prostredia Liptova a tiež aj do ďalších oblastí Slovenska. Fantasy príbeh sa tak neodohráva vo vymyslenej krajine, ktorú si autor môže prispôsobovať svojmu zámeru, ale v skutočnej krajine, ktorá sa stala prirodzenou súčasťou príbehu. Podľa môjho názoru je toto zasadenie deja románu do reálneho prostredia Slovenska vynikajúci nápad. Dej tak dostáva úplne iný náboj a napríklad hranica medzi svetom ľudí a svetom trpaslíkov je z tohto pohľadu skutočná. Každý si môže prejsť trasu putovania našich hrdinov cez Tatry do Krakova, každý sa môže pokúsiť nájsť hranicu medzi svetom ľudí a začarovaného územia, do ktorého: „…môžeš vstúpiť len bezo zbrane akéhokoľvek druhu. A tiež len bez čarodejníckych nástrojov a pomôcok. To chráni obyvateľov doliny pred prípadnými nebezpečnými votrelcami. Neozbrojení ľudia – a iné bytosti – môžu prejsť.“
Životy a osudy hrdinov knihy – Dana, Vladislava, profesorky Kataríny, Niky a ďalších sú do veľkej miery ponímané ako reálne životy v nereálnom svete. Nadprirodzeno a kúzla sú ich doplnkom, ktorý neurčuje, ale len dotvára svet. Je to čerešnička na torte, ktorá príde v pravý čas, zapôsobí a odchádza do úzadia, aby o niečo neskôr opäť dochutila príbeh.
V takom svete sa aj do značnej miery pohybovali naši predkovia. Trpaslíci, čarodejníci, víly a podobné bytosti, strach z vysokých končiarov a hlbokých lesov, boli súčasťou životov našich dedov po velkú časť histórie ľudstva. Tak ako popisuje svet Daniel Šmihula, tak takto ho aj možno do veľkej miery vnímali.
Vývoj deja a jeho obraty sú logické a voľnosť fantasy literatúry tu nie je zneužívaná na násilné zlomy, ktoré dovoľujú všetko. V Obrancoch Liptova aj tie najviac nereálne bytosti, ako je tajomný Krakovský drak majú svoj racionálny rozmer a nepôsobia ako rozmar autora. Naopak, dej oživujú a nechávajú veľa nedopovedaného, čo čitateľa núti hľadať vlastné pokračovania naznačených príbehov.
Keď obrancovia Liptova hľadajú možnosti obrany svojho územia proti hordám Veľkého Kagana vynára sa autorova právnická profesia, ako aj jeho erudovanosť v medzinárodných vzťahoch. Názorne tu v románovej podobe sledujeme hľadanie spojencov medzi ďalšími župami. Oravy, Turiec, Spiše alebo aj knieža z Nitry, Blatenska, Rakúska aj Moravy. Hľadanie spoločných záujmov a na tomto základe formovanie spolupráce. Odolávanie tlaku a požiadaviek silnejšieho, diplomatické manévrovanie. Sledujeme rokovania, vznášanie požiadaviek, ústupky a kompromisy, až po vytvorenie medzinárodno-právnej spojeneckej zmluvy, ktorá v konečnom dôsledku povedie k vytvoreniu spoločného župného zväzku. Románová fikcia tu približuje skutočný svet diplomacie a medzinárodných vzťahov.
Vojna s Veľkým Kaganom bola víťazná aj s prispením čarodejníkov, kúziel a mágie. Fantasy rovina tohto románu nie je druhoradá, ale nie je ani samoúčelná. Vojna tu nie je komplexom osobných súbojov hlavných hrdinov, ale premysleným a plánovaným stretom organizovaných vojenských síl aj s využitím technologického pokroku.
Aj do osobných životov hrdinov vstupujú nadprirodzené bytosti a ich osobné životy sa prelínajú a aj spájajú. Psychologická rozpracovanosť postáv nie je príliš rozvíjaná, ale nie je to na úkor zaujímavosti knihy. Ide tu najmä o hlavných hrdinov, ich osudy, činy a posolstvo, ktoré svojim životom a konaním dávajú.
Obrancovia Liptova sú pre mňa knihou dvoch úrovní. Prvou je okamžitý, dramatický zážitok pri čítaní a druhou je stopa, ktorá sa vo mne postupne prebúdzala. Až po dočítaní vo mne začali stále viac a viac rezonovať rôzne pocity a dojmy z knihy, ktoré som si pri čítaní nemal čas uvedomiť. Niektoré postavy, situácie, alebo kontext sú v aj v tomto fantazijnom svete reálnym odrazom skutočnosti, ktorá práve jej zasadením do fiktívneho sveta získava nový rozmer.