Zákon o „benefitoch“/časť II. / – Medzirezortné pripomienkové konanie prinieslo veľa pochybností o návrhu zákona.

Bez väčšieho záujmu verejnosti koalícia chystá zákon, ktorého zámerom je znížiť dôchodky niektorým skupinám obyvateľov, ktorí za minulého režimu pracovali v bezpečnostných zložkách. Návrh zákona je dostupný tu: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8210. Návrh zákona je prezentovaný ako zaslúžené zníženie dôchodkov bývalým štbákom, ale nie je to tak. Zákon postihuje ďaleko väčšie množstvo ľudí len preto, že pracovali v akejkoľvek funkcii napríklad u vojenskej rozviedky. Voči tomuto zákonu sa vymedzilo veľké množstvo organizácii združujúcich bývalých policajtov a vojakov, ktorí upozorňujú na jeho problematickosť. Tieto stanoviská sú dostupné napríklad tu: https://absd.sk/vyhlasenia_reakcie. Východiskom  odmietania tohto zákona je najmä uplatňovanie princípu kolektívnej viny a jeho retroaktivita.

Pokračujem v blogovaní o tomto zákone…

Medzirezortné pripomienkové konanie

Po prvom čítaní zákona v parlamente, bol tento návrh predložený na vyjadrenie vláde SR a takto sa tento návrh zákona dostal do medzirezortného pripomienkového konania. Všetky pripomienky sú dostupné tu: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2021/267/pripomienky/zobraz

Nebudem tu uvádzať pripomienky, ktoré vzniesli policajné a vojenské občianske združenia. Tie je možné si prečítať aj v odkaze v úvodnom odseku. Len si dovolím uviesť, že je klamstvo, čo uviedla napríklad televízia Markíza v programe Reflex, že ide o bývalých štbákov. Stačí si len pozrieť  zoznam a orientáciu činnosti týchto združení, ktoré nemajú s Štb a ich bývalými príslušníkmi nič spoločné. To len na margo úrovne niektorých našich „novinárov“.

V nasledujúcom texte upozorním len na tie nezávažnejšie pripomienky  relevantných zložiek, ako sú napríklad Verejný ochranca ľudských práv alebo Ministerstvo vnútra SR!

• Odborový zväz polície v Slovenskej republike upozorňuje, že návrh zákona zavádza objektívnu zodpovednosť a zavádza sa princíp kolektívnej viny u každého jedného príslušníka uvedených zložiek bez akéhokoľvek posúdenia jeho konkrétnej činnosti na úseku jeho zaradenia.
• Odborový zväz polície v Slovenskej republike taktiež upozorňuje, že navrhované zmeny a doplnenia zákona budú nevykonateľné, pretože nebude možné vypočítať novú sumu dôchodkovej dávky tak, ako sa to uvádza v prechodných ustanoveniach návrhu zákona.
• Verejný ochranca ľudských práv upozorňuje, že zákon môže byť v mnohých bodoch v rozpore s európskym právom. Taktiež upozorňuje na zavádzanie princípu kolektívnej viny. A v rámci zásadnej  pripomienky uvádza: „Navrhujem prehodnotiť tento návrh zákona, vypracovať podrobnú analýzu priemerných platov vo funkciách, na ktoré má táto právna úprava dopadať a ich porovnania s priemernými platmi v hospodárstve štátu v danom čase, rovnako aj analýzu sumy dôchodkov funkcionárov, na ktorých táto právna úprava dopadá a jej porovnanie s priemernými dôchodkami a v nadväznosti na tieto skutočnosti upraviť návrh zákona tak, aby postihoval len osoby, ktoré svojím pôsobením vo vymedzených funkciách získali a naďalej požívajú neoprávnené benefity v oblasti sociálneho zabezpečenia, a to aj v reflexii na časový aspekt súvisiaci s plynutím času od pádu totalitného režimu.“
• Ministerstvo vnútra navrhuje zohľadniť ktoré zložky Štb by mali byť zahrnuté pod túto právnu úpravu a taktiež zohľadniť činnosť občianskych komisii, ktoré posudzovali príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti vo vzťahu k ich ďalšej službe a k odoberaniu príspevku za službu.
• Ministerstvo vnútra taktiež uvádza, že navrhované zmeny budú v mnohých prípadoch nevykonateľné vzhľadom na predchádzajúce právne úpravy týkajúce sa hmotného zabezpečenia v starobe bývalých príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti zaradených v zložkách ŠtB. „Nevykonateľnosť vo vzťahu k predchádzajúcim právnym predpisom upravujúcim sociálne zabezpečenia príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, resp. Policajného zboru, tak spočíva v tom, že pri vylúčení zárobkov, resp. vymeriavacích základov, nebude možné vypočítať novú sumu dôchodkovej dávky tak, ako sa to uvádza v prechodných ustanoveniach návrhu zákona s poukazom na použitie ustanovení doterajších právnych predpisov.“
• Ministerstvo vnútra ďalej uvádza, že z hľadiska ústavnosti návrhu zákona je potrebné posúdiť primeranosť použitých prostriedkov. k návrhu zákona
• Z hľadiska ústavnosti návrhu zákona je potrebné posúdiť primeranosť použitých prostriedkov. „Mechanizmus, aký navrhujú jeho predkladatelia, predpokladá uplatnenie princípu objektívnej zodpovednosti fyzických osôb… Takýto mechanizmus teda postihuje dotknuté osoby bez skúmania ich individuálneho podielu na nemorálnosti, protiprávnosti a zločinnosti komunistického režimu, čo môže vyvolať otázky o primeranosti navrhovanej právnej úpravy vzhľadom na pomerne široký a do určitej miery neurčitý okruh dotknutých osôb na jednej strane a na strane druhej na možnú absenciu iných osôb v navrhovanom výpočte dotknutých osôb, ktoré naopak mohli mať podiel na protiprávnosti komunistického režimu, ako aj na uplynutie vyše 30 rokov od pádu komunistického režimu. Návrh zákona ďalej za benefit priznaný bývalým príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, ktorí boli zaradení v zložkách Štátnej bezpečnosti (ŠtB), považuje ich dôchodkové zabezpečenie, ktoré je podľa jeho predkladateľov vysoko nadpriemerné. S takýmto záverom nie je možné generálne súhlasiť s poukazom na skutočnosť, že v predchádzajúcom období bolo dôchodkové zabezpečenie vykonávané v rámci jednotného dôchodkového systému spočívajúceho okrem iného v tom, že všeobecné predpisy o sociálnom zabezpečení ustanovovali maximálnu sumu starobného dôchodku, ktorú nebolo možné prekročiť. V dôvodovej správe nie je uvedené relevantné porovnanie údajov na účely tvrdenia o nadštandarde dôchodkového, resp. výsluhového zabezpečenia. Systém odvodovej povinnosti bol založený na tzv. daňovo-odvodovej povinnosti, pričom návrh zákona nezohľadňuje túto skutočnosť, pretože navrhovanou právnou úpravou sa nezapočítava žiadne obdobie plnenia si tejto povinnosti počas pracovného zaradenia v zákonnom ustanovených zložkách.“

Toto sú len niektoré a zostručnené pripomienky, ktoré boli vznesené k návrhu zákona. Ich plný text je možné si prečítať s využitím vyššie uvedeného odkazu na pripomienkové konanie. Obsah pripomienok jednoznačne ukazuje, že prístup zvolený v tomto návrhu zákona vyvoláva pochybnosti o jeho ústavnosti ako aj realizovateľnosti.

Druhé čítanie návrhu zákona je v NR SR  zaradené v programu 32. schôdze parlamentu (https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=428#current), ktorá by mala začať každým dňom. K návrhu zákona sa ale ešte nevyjadrila vláda. K iným zákonom predloženým na túto schôdzu NRSR sa vláda už vyjadrila, ale tento na dnešnej schôdzi vlády prerokovaný nebol  (https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1144)

V tomto smere je zaujímavé, že aj keď bolo pripomienkové konanie k zákonu ukončené 3. júna, v čase písania tohto textu, 16. júna večer, nie je pripomienkové konanie ešte vyhodnotené! Pravdepodobne preto ho vláda nemohla prerokovať. Naznačuje to, že vyrovnať sa s predloženými pripomienkami skutočne nie je jednoduché a tak tento proces zatiaľ nepodarilo ukončiť. Uvidíme, ako tento súboj medzi ideologickými fantáziami poslancov a realitou právneho štátu skončí.

Pokračovanie bude o tom, prečo tento zákon?