Sputniková búrka a spravodajské služby

4. marca 2021, Roman Laml, Nezaradené

Podľa ministra Korčoka a mnohých iných je vakcína Sputnik V ruským nástrojom hybridnej vojny. Zabudol ale dodať, že aby bol tento ruský zámer úspešný, musí nájsť požadovanú odozvu u prijímateľa a že teda naplnenie tohto zámeru vyžaduje určitú reakciu. V tomto prípade Slovensko naplnilo tento predpoklad. Ochotne sa rozdelilo a veľká časť politikov aj spoločnosti vyrazila na barikády bojovať za svoju pravdu, hodnoty a spásu ľudstva.

V rámci boja o Sputnik sa okrem iného poukazuje na to, že vakcína nie je registrovaná v EÚ, čo je skutočne  závažný nedostatok. Na druhej strane je ale faktom, že jej používanie je ku dňu 3. marca 2021 schválené v týchto 42 krajinách sveta: Argentína, Alžír, Arménsko, Angola, Bielorusko, Bolívia, Bahrain, Čierna Hora, Džibutsko, Egypt, Gabon, Ghana, Guyana, Guatemala, Guinea, Honduras, Irán, Kazachstan, Kongo, Kirgizsko, Libanon, Maďarsko, Mexiko, Moldavsko, Mongolsko, Myanmar, Nikaragua, Palestína, Paraguay, Pakistan, Rusko, San Maríno, Slovensko, Srbsko, Spojené arabské emiráty, Svätý Vincent a Grenadíny, Sýria, Republika srbská (v rámci Bosny a Hercegoviny), Turkmenistan, Tunisko, Uzbekistan, Venezuela.

Podľa aktuálnych informácii očkovanie Sputnikom zvažuje Chorvátsko, Česká republika, Bulharsko a  Juhoafrická republika. Koncom februára bolo oznámené, že Sputnik  bude vyrábať konzorcium juhokórejských biomedicínskych spoločností a tieto majú  vyrobiť 500 miliónov dávok vakcíny. Pripravuje sa jeho výroba aj v Argentíne.

Tieto informácie ukazujú najmä na to, že Rusko má konečne v globálnom meradle konkurencie schopný sofistikovaný  produkt a usiluje sa ho ponúkať a predávať každému, kto má o neho záujem. Samozrejme, že sleduje aj politické ciele a Sputnik V je k tomu vhodným nástrojom. To ale nie je nič výnimočné a každá krajina využíva svoje úspešné produkty na vlastnú propagáciu a prezentáciu. Zužovať preto dodávky Sputnika  na hybridnú hrozbu, alebo označovať Slovákov za pokusných králikov, je skôr prejavom ideologickej predpojatosti, ako racionálneho úsudku. To si potom Rusko dokázalo urobiť laboratórium z jednej miliardy ľudí a vlády všetkých týchto krajín sú lokajmi Moskvy? A keď k nám bude dodávaný Sputnik  vyrobený v Južnej Kórei, to potom bude aj Južná Kórea súčasťou diabolského ruského zámeru? Akoby sa zabudlo, že sa skutočne nachádzame v krízovej situácii, v ktorej sa reálne bojuje o ľudské životy. Z tohto pohľadu je nákup vakcíny opodstatnený a jeho prezentácia ako zmena zahranično-politickej orientácie krajiny je scestná.

To, že Sputnik V nie je schválený Európskou liekovou agentúrou je samozrejme výrazný nedostatok, ale je na každej krajine EÚ, aby si zvolila vlastný prístup. Slovensko si ho zvolilo a ako argument pre schválenie jeho použitia slúžil aj už spomínaný fakt jeho používania v mnohých krajinách sveta. Na tlačovej konferencii na letisku o tom hovoril napríklad profesor Jarčuška a je otázkou, či tento argument nemohol byť hlbšie podložený. O dovoze Sputnika na Slovensko sa totiž diskutovalo už určitú dobu a táto mohla byť využitá aj na preverenie procesu a okolností povolenia Sputniku v uvedených krajinách.

Naše ministerstvo zahraničných vecí, ale najmä spravodajské služby mohli a mali získať, vyhodnotiť a poskytnúť informácie, ako v týchto krajinách povoľovací proces prebiehal a týmito poznatkami podporiť povoľovací proces u nás. Inými slovami – získať informácie a poskytnúť ich odborníkom, ktorí by na ich základe mohli spracovať odporúčanie – pozitívne alebo negatívne –  pre rozhodnutie ministra zdravotníctva. Samozrejme, že by to plnohodnotne nenahradilo štandardný proces posúdenia vakcíny, ale určite by to prinieslo veľa využiteľných a kredibilných informácii. Okrem iného sa v tomto prípade  nejedná o štátom strážené tajomstvo  a mnohé informácie sa dajú získať aj z otvorených zdrojov alebo prostredníctvom osobných kontaktov v rámci vedeckej komunity. Práve toto by mala byť jedna z úloh, ktoré by spravodajské služby mali plniť a o ktorých je do určitej miery možné aj informovať verejnosť a získavať si tak jej dôveru.

Samozrejme, že je možné, že toto všetko sa v tichosti udialo. Skôr  je ale pravdepodobné že nie. Nič totiž nebránilo tomu oznámiť, že povolenie Sputnika u nás bolo podložené aj ďalšími relevantnými informáciami, poprípade bez bližšieho uvedenia okolností. Pri mnohovravnosti našich vrcholových politikov a mediálnej potencii riaditeľa SIS je len ťažko predstaviteľné, že by niečo také opomenuli spomenúť.