Jedna z nosných postáv hnutia „Za slušné Slovensko“ a podpredseda parlamentu Juraj Šeliga je znechutený z plagiátorstva svojich koaličných partnerov. Jedným dychom ale dodáva, že kvôli tomu nerozbije koalíciu a neumožní návrat Fica. Podobné vyjadrenia odzneli aj od ďalších koaličných politikov. Táto konštrukcia nie je poctivá ani pravdivá, pretože parlamentná matematika nepustí. Súčasná koalícia má ústavnú väčšinu 95 poslancov. Kde je tu nejaký priestor pre návrat Fica?
Argument „lebo Fico“ je v tomto úplne mimo misu a len ukazuje, že vládna väčšina nestojí na princípoch demokratických, ale egocentrických. V štandardnej demokratickej krajine by totiž nemalo byť možné, aby osud celej koalície stál na jednej osobe. Každý by mal byť v prípade potreby nahraditeľný a v mnohých krajinách sa stáva, že počas volebného obdobia dôjde k zmene premiéra bez toho, aby to znamenalo predčasné ukončenie volebného obdobia. Aj toľko kritizovaný a démonizovaný Fico dokázal odstúpiť a ponúknuť za seba náhradu, aby koalícia mohla ďalej fungovať. Prečo to nie je možné v prípade Kollára alebo Matoviča? Odpoveď je jednoduchá. Nie koalícia má premiéra, ale premiér má koalíciu. V prípade Sme rodina, ale najmä OĽANO sa nejedná o politické subjekty v pravom zmysle slova, ale o účelové zoskupenia určené na uspokojenie politického libida niektorých ľudí. Politické subjekty musia byť schopné personálnej obmeny bez toho, aby to ohrozilo ich fungovanie. U spomínaných subjektov by ale zmena vedenia ohrozila ich samotnú existenciu! V tomto je jadro problému. Faktická nemožnosť zmeny lídra, bez jeho ochoty zmenu umožniť je limitom, ktorý nemá demokratický charakter. Ale ten nemá OĽANO ako také! Súčasne je potrebné položiť si aj otázku, či je predstaviteľné OĽANO s Matovičom v upozadenej úlohe. Tak ako funguje napríklad poľské Právo a Spravodlivosť s Kaczynskim v pozadí. Teoreticky to samozrejme možné je, ale Matovič nie je osobnosťou, ktorá môže prežiť bez patričnej mediálnej pozornosti.
Problémom koalície je, že narazila na vlastné moralizovanie a má problém zosúladiť reálnu politiku s vlastnými sľubmi. Na jej čele sú ľudia, ktorí sa morálne previnili a veľká časť verejnosti to oprávnene vidí ako problém. Nikto neposiela Matoviča, Kollára, Gröhling do väzenia, len sa volá po tom, aby sa správali podľa aj nimi v minulosti deklarovaných pravidiel. Aby v praxi preukázali, že skutočne ide o zmenu politickej kultúry, alebo sa len vymenili figúrky, pre ktoré je centrom vesmíru ich vlastné ego. Pokiaľ si v rámci koalície nedokážu tento problém vyriešiť, formálne sa nič nestane a karavána pôjde ďalej. V spoločnosti sa ale prehĺbi pocit znechutenia z politiky. A tu potom Šeliga a spol. reálne pomáhajú nárastu extrémistov, ktorí svoju politiku stavajú najmä na sklamaných, oklamaných a nahnevaných ľuďoch.
Záverečná poznámka k plagiátorom. Že sa nemá opisovať vedia žiaci od základnej školy. Všetky opatrenia proti plagiátorstvu sú len doplnkom. Základom je prístup študenta, či je alebo nie je podvodník. Niektoré postoje, ktoré upozorňujú najmä na celý systém a už menej na podvodníkov pripomínajú situáciu, kde sa bankový lupič háji na súde slovami, že banka mala zlý zabezpečovací systém. Bola by táto obhajoba úspešná? Jeho výrok, že „podvod spáchal nevedome“ sa zaradí medzi perly ducha politikov. Podvod je z hľadiska významu slova činnosť úmyselná a teda vedomá. Nevedomky sa môžeme pocikať, ale nie spáchať podvod. Je dobré si aj pripomenúť, že súčasťou diplomovej práce je čestné prehlásenie o tom, že študent prácu vypracoval sám. Ako váhu má potom čestné slovo nášho premiéra?
Samozrejme, že Matovič nebude odvolaný a Slušné Slovensko bude mlčať. Slušnosť už totiž dostala tie správne funkcie a trvanie na deklarovaných morálnych princípoch by ich mohlo ohroziť. Ako hovorí Limonadový Joe „Padouch nebo hrdina, my jsme jedna rodina“.