Slovenská televízia má veľmi zaujímavý prístup k štátnym sviatkom. Som toho názoru, že ako verejnoprávna televízia by mala reflektovať spoločenský život v krajine. Jeho vyjadrením sú aj štátne sviatky, ktoré hovoria o tom, ktoré udalosti štát rešpektuje a považuje za hodné si ich pripomínať a ctiť.
V prípade štátnych sviatkov náboženského charakteru je vo vysielaní slovenskej televízie množstvo programov s náboženským obsahom. Aj ako neveriaci to rešpektujem a považujem za správne v takýchto dňoch venovať zvýšenú pozornosť pripomenutia si toho, čo máme ako štátny sviatok. Mám síce pocit, že ponuka ja až nadlimitná a nerozumiem tomu, prečo napríklad bol vysielaný program s náboženskou tematikou súbežne na prvom aj druhom programe, ale princíp je správny.
Vôbec ale nechápem, prečo 1. mája, na Sviatok práce neponúkla slovenská televízia ani jeden program venovaný tomuto sviatku! Prečo je jeden štátny sviatok televízia plná programov na jeho pripomenutie a iný štátny sviatok televízia doslova ignoruje? Žeby to nebol verejnoprávny, ale ideový pohľad, ktorý formuje jej vysielanie? Ja nevolám po vysielaní budovateľských filmov, ale po dôstojnom pripomenutí si štátneho sviatku, jeho významu. Dokonca aj Česká televízia, o ktorej zlé jazyky hovoria, že sloboda slova začína tam, kde končí signál Českej televízie, zaradila do svojho programu diskusiu historikov o tomto sviatku. Diskusia k téme, alebo dokumentárny film by malo byť povinné minimum, ktoré by mala naša údajne verejnoprávna televízia ponúknuť ku ktorémukoľvek štátnemu sviatku. Respektíve by mala mať k štátnym sviatkom rovnaký prístup a nevytvárať si vlastné ideologické šablóny pôsobenia na ľudí.
Verejnoprávnosť našej televízie sa ukazuje byť len mýtus, ktorý umožňuje rôznym skupinám ľudí pôsobiť na verejnosť podľa svojich ideových predstáv a prípadnú kritiku odbúravať poukazovaním na svoju „verejnoprávnosť“. Táto ale nie je vyjadrená v jej vysielaní a televízni pracovníci ju ponímajú ako právo presadzovať svoj pohľad na svet.