Kiskova strana ako pani Columbová

1. Prezident Kiska sa prihlásil k víťazstvu vo voľbách, v ktorých nekandidoval a oznámil založenie strany. „Nadstranícky“ prezident tak zneužíva svoje postavenie na propagáciu vlastnej politickej strany, čo samozrejme ASPKN (Asociácia slušných a pravdivých Kiskových novinárov) nevadí. Strana sa zatiaľ podobá paní Columbovej, o ktorej slávny detektív často hovorí, ale nikto ju nikdy nevidel. Nepoznáme názov strany, orientáciu (označenie „stred“ znamená všetko a nič), program, osoby vo vedení strany a ďalšie základné veci, ale už vieme s kým po voľbách určite nepôjde do koalície. V štandardných stranách o tomto rozhoduje vedenie strany, niekedy aj stranícky kongres na základe výsledkov volieb. V tomto prípade ale už dopredu, demokraticky, rozhodol zakladateľ Kiska.
2. Jednou zo základných úloh strany je  zabrániť koalícii Smeru s fašistami a ešte neexistujúcou, údajne vznikajúcou stranou Harabína. Toto tvrdenie, ktoré taktiež mohutne šíri ASPKN, súčasne posúva Smer do pozície extrémistickej strany, ktorou Smer nie je. Kiska sa tak zaradil medzi konšpirátorov, pretože účelovú fabuláciu prezentuje ako realitu. Keby ale jedinou cestou ako zabrániť tejto koalícii, by bola spolupráca Kiskovej strany  so Smerom, Kiska by to neurobil. Takže hlavným poslaním je niečomu zabrániť, ale aj keby mohol, tak to neurobí. Kiskova predstava o politike je hrou sa na zásadové, „hodnotové“ postoje, ktoré ale majú málo podobného s politickou realitou. Ta je a vždy bola o kompromisoch, niekedy aj o veľmi bolestivých, pretože v systéme pomerného zastúpenia je (až na výnimky) kompromis podmienkou vzniku parlamentnej väčšiny.
3. Prezident Kiska v relácii „Na telo“ na margo R. Fica povedal, že: „Žiaden normálny človek už jeho slová neberie vážne“. Fico napriek všetkému je ale predsedom najsilnejšej politickej strany, ktorá má stále v preferenciách okolo 20%. Je preto odôvodnený predpoklad, že táto skupina ľudí jeho slová berie vážne. Kiska tak vlastne povedal, že 20% občanov, ktorým je on prezidentom, nie je normálnych. Po obsahovej stránke je to vyjadrenie na úrovni I. Matoviča o ktorom taktiež Kiska v tejto relácii povedal, že by bol dobrým premiérom. Tu sa na základe doterajšej politickej prezentácie I. Matoviča ponúka konštatovanie, že nie je normálne považovať I. Matoviča za prípadného „dobrého“ premiéra.
4. Prezident Kiska hovorí o „spájaní“ opozičných strán, ktoré vraj majú k sebe „hodnotovo“ blízko. Nechajme stranou tú skutočnosť, že vznik nového subjektu je z hľadiska podstaty problému opakom spájania. Položme si naopak otázku, čo majú tieto „hodnotovo“ podobné subjekty tak zásadne odlišné, že ich musí byť toľko? Sú tu reálne hodnotové alebo programové rozdiely, ktoré odôvodňujú ich existenciu? Pokiaľ sú, tak ich tieto strany dobre utajujú. Skôr je pravdepodobné, že hybnou silou existencie týchto strán je ego ich tvorcov, ktoré je podľa doterajších výsledkov  výrazne vyššie, ako ich schopnosti. A toto bujné ego bolo a bude hlavným problém spolupráce pravicových strán.
5. Kiska prechodom z funkcie prezidenta do funkcie lídra strany sa zo spojenca opozičných strán stáva ich konkurentom. Svojim postojom taktiež od počiatku prehlbuje opozično – koaličný zákop a ešte vo funkcii prezidenta sa deklaruje za zásadného oponenta súčasnej koalícii, bez náznaku ochoty k budúcemu kompromisu. Jeho súpermi v boji o voliča ale nebudú voliči Smeru alebo SNS, ale jeho potenciálni spojenci. Na prirodzene limitovaný priestor pravicovej politiky prichádza ďalší aktér, ktorý má reálny potenciál získavať voličov, ale najmä na úkor svojich „najbližších“ partnerov. Pokiaľ Kiska tvrdí, že už zažil všetky možné politické údery, ktoré mu v minulosti zasadil najmä Smer, tak sa hlboko mýli. Skutočné bahno slovenskej politiky zažije, až sa doňho pustí Matovič. A je veľmi pravdepodobné, že k tomu raz príde.
6. Napriek všetkým týmto výhradám by Kiskova strana mohla byť lepším politickým subjektom, ako súčasné opozičné strany. Dá sa predpokladať, že Kiska bude skôr jej tvárou, ako jej hýbateľom. Slovensko skutočne potrebuje zodpovednú politickú alternatívu. Jej hlavným cieľom by nemalo byť len odstaviť Smer od vlády, ale mala by mať potenciál zlepšenia správy vecí verejných. Tieto dve veci totiž spolu nutne nemusia súvisieť. Podľa preferencii súčasná opozícia o svojej lepšej ponuke zatiaľ verejnosť nepresvedčila. Dúfajme, že Kiskova strana ponúkne aj ľudí, s ktorými človek nemusí súhlasiť, ale môže ich rešpektovať a vážiť si ich. Aby ale opozícia spolu s Kiskom nebola len alternatívou Smeru, ale lepšou alternatívou, na to momentálne nemá predpoklady.