Servilná nadpráca slovenskej televízie

30. marca 2018, Roman Laml, Nezaradené

Želám kresťanom ich sviatky a nech si ich užijú podľa svojich predstáv. Je správne, že slovenská televízia venuje týmto sviatkom zvýšenú pozornosť a prispôsobuje im svoj program. Súčasne je ale potrebné povedať, že slovenská televízia nie je televíziou náboženskou a aj počas podobných sviatkov by mala rešpektovať tých občanov, ktorí sú bez náboženského vyznania alebo jednoducho očakávajú od svojej televízie menej jednostrannosti.

Slovenská televízia zrušila v piatok 30. marca prenos hokejového stretnutia s odôvodnením, že na Veľký Piatok dáva prednosť duchovnému, rozumej náboženskému, vysielaniu. Namiesto hokeja  ale na dvojke ponúka prírodovedný dokument, publicistiku a rozprávky. To má do duchovného programu dosť ďaleko. Televízia má dva programy a preto by nemal byť problém vysielať súbežne program s náboženskou tematikou a aj šport.

Vyvrcholenie tejto náboženskej servilnosti televízie ale nastáva v piatok večer, kde idú náboženské programy na oboch programoch súbežne. Aj veriaci majú ale len jednu hlavu a nemôžu sledovať dva programy súčasne. Nerozumiem tejto logike a vadí mi to.

Rešpektujem význam týchto sviatkoch a aj zvýšenú pozornosť, ktorú im elevízia venuje vo vysielaní. Zvýšená pozornosť by ale nemala brániť tomu, aby si športový fanúšik pozrel hokejové stretnutie, alebo aby som ako televízny koncesionár nemal v piatok večer na výber. Tento prístup vedenia televízie považujem za nesprávny a servilný voči tým, ktorí sa usilujú pretláčať svoje náboženské videnie sveta do celej spoločnosti.

Kresťanstvo je dôležitou súčasťou života Slovenska. Jedna vec je ale deklaratívna rovina tejto skutočnosti, v ktorej nezaostávame a druhá vec je realita. Keby na Slovensku skutočne žilo toľko kresťanov, koľko sa často prezentuje a títo by žili podľa morálnych zásad svojej viery, naša krajina by nebola v takom morálnom stave, ako v súčasnosti je. Slovenská televízia svojim spôsobom spoluvytvára ilúziu o sile kresťanstva na Slovensku, ale reálny život túto predstavu nepotvrdzuje. Možno by stačilo málo, menej verejnej prezentácie viery a viac aplikácie deklarovaných morálnych princípov do nášho každodenného života.