Nadšenie, ktoré po župných voľbách ovládlo pravicu, pripomínalo detský deň. Veľká radosť aj z maličkostí. Samozrejme, že úspech v župných voľbách nie je maličkosť, ale taktiež to nie je epochálne víťazstvo, za ktoré to často bolo prezentované.
Novinári, politici, analytici a vlastne každý kto vedel písať sa predháňal v rozoberaní porážky Smeru. Objavovali sa výrazy ako politické Waterloo, karmická porážka, akoby platilo, že čím expresívnejšie prirovnanie, tým je analýza analytickejšia. Jedna strana mince je porážka Smeru, ale druhá strana je, čo s tým pravica dokáže a môže urobiť.
Ako prvé je potrebné podčiarknuť, že nič také ako „pravicová opozícia“ neexistuje. Existujú jednotlivé pravicové strany a zoskupenia, ktoré sa pri župných voľbách dokázali dohodnúť na podpore jednotlivých kandidátov. Dokázali sa dohodnúť na opozícii proti Smeru, čo je ale ešte veľmi ďaleko k spoločnému postupu do budúcnosti, najmä pred alebo po parlamentných voľbách. Tam už bude potrebný širší personálny aj programový súlad, ktorý už nebude tak ľahké dosiahnuť.
Napríklad Juraj Droba kandidoval s podporou ZZ, OKS, SMK, NOVA, OĽaNO, SaS, Viskupič s podporou ZZ, OKS, NOVA, KDH, SaS, OĽaNO, Jurinová s podporou OKS, NOVA, KDH, SaS, OĽaNO a podobne. Na pravej strane je teda minimálne 5 – 6 „alternatívnych“, „protikorupčných“ a „demokratických“ politických subjektov a je logická otázka, či majú tak zásadné programové rozdiely, aby vystupovali samostatne, alebo či skôr ide o ego jednotlivých lídrov strán. Veľa v tomto smere napovedá aj ich história, kde ich vznik často pripomína rozmnožovanie delením. Matovič začal v SaS, potom sa oddelil a založil vlastné politické zoskupenie, Lipšicovi bolo KDH malé a napokon vznikla Nova. Na pravej strane máme napríklad aj Skok ďalšieho odídenca Miškova. Alebo plánovaný politický projekt ďalších odídencov Beblavého, Mihála a podobne. A nesmieme zabudnúť aj nedávnu hviezdu pravicového neba, taktiež odídenca z KDH Procházku, ktorý skončil ešte skôr, ako reálne začal. Ale aj tam sme čítali od tých istých novinárov oslavné ódy na budúceho lídra štátu. Stručne povedané to vyzerá, že na pravo sa ponúka viac ega, ako reálnych schopností jednotlivých lídrov. Tu je jeden zo základných problémov budúcej spolupráce. Pre politický úspech je totiž nutným predpokladom schopnosť kompromisu a zatiaľ sa skôr ukazuje opak.
Druhý problém je zásadnejší. Napriek tomu, že tvrdím, že veľký počet pravicových subjektov nezodpovedá ich skutočnej programovej diferenciácii, táto tu samozrejme je. Ide najmä o európske témy, ku ktorým je a bude nutné zaujímať postoje a prijímať rozhodnutia, ktoré budú zásadné aj pre fungovanie Slovenska. Problém, ktorý položil vládu Radičovej pretrváva. Samozrejme, že nie vo svojej aktuálnej podobe, ale v rozdieloch v prístupe jednotlivých pravicových subjektov a politikov k EÚ. Európska únia sa vyvíja a mení a rozdiely v pohľade na tento vývoj sú na pravej strane zásadné a ťažko prekonateľné. Ide najmä o Sulíka a časť SaS, ktorý je mierne povedané euroskeptický a zásadne odlišný napríklad od Remišovej alebo Beblavého. Naše členstvo v EÚ totiž vytvorilo nový druh politiky, ide o prienik medzi vnútornou a zahraničnou politikou, ktorá má jednu významnú špecifiku. Nedá sa totiž odložiť a obísť. Myslím tým, že keď sa politické strany nezhodujú napríklad pri problematike financovania cirkvi, tak ponechajú stávajúcu situáciu a problém odložia. Keď sa strany nezhodujú na ratifikácii Istanbulského dohovoru, tak to odkladajú a vyhýbajú sa prijať rozhodnutie, ktoré by vnieslo rozkol do koalície. Európska politika ale tento prístup neumožňuje. Keď sa v rámci EÚ budú prijímať zásadné rozhodnutia o jej smerovaní, Slovensko sa bude musieť taktiež rozhodnúť. Odklad nebude možný. Tieto momenty budú vyžadovať jednotný prístup vlády a silnú väčšinu v parlamente. Z tohto pohľadu na Slovensku žiadna ucelená „pravicová opozícia“ neexistuje, pretože názory jednotlivých pravicových subjektov na EÚ a naše miesto v nej sú zásadne odlišné. Tento limit, ktorý položil vládu Radičovej, nielen že pravica neprekonala, ale ani sa o to nepokúsila. Rozdrobila sa na ešte väčší počet subjektov a ich politická agenda je zameraná na boj proti Smeru. V tomto smere sa zjednotiť dokáže a pri pokračovaní tejto politiky možno zablokuje vznik vlády Smeru po budúcich parlamentných voľbách, obdobne ako je zablokovaný Babiš v Čechách, ale rozhodne to nebude stačiť na vytvorenie skutočne funkčnej vlády. Bránia tomu nie len ega lídrov, ale najmä názorové rozdiely o smerovaní EÚ.