Prečo prezident mlčí?

27. apríla 2017, Roman Laml, Nezaradené

Biskupský úrad Nitra a katedra cirkevných dejín Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zorganizovali 25. apríla „vedecký“ seminár „Mons. ThDr. Jozef Tiso, kňaz a prezident“. Už samotný kredit organizátorov svedčí o tom, že sa nejednalo o nejakú bezvýznamnú akciu a so svojim príspevkom na seminári vystúpil napríklad aj nitriansky diecézny biskup V. Judák.  Súčasne pohľad na prednášajúcich  a na témy jednotlivých vystúpení zasa ukazuje, že sa nejednalo o skutočne vedecké a objektívne posúdenie osobnosti J. Tisa, ale o apologetiku tejto osobnosti.  Tento seminár bol pozitívne ocenený napríklad Slovenským hnutím obrody a naopak pohoršenie a údiv nad ním otvorene vyjadril veľvyslanec Izraela Zvi Aviner Vapni. Uskutočnenie seminára zarezonovalo aj v dennej tlači, ale v rámci politického života som žiadnu významnú odozvu nezaznamenal.

Ani prezident Kiska, ktorý sa usiluje pôsobiť aj ako morálna autorita a okrem iného už niekoľkokrát upozorňoval na nebezpečenstvo nárastu extrémizmu nepovažoval za potrebné zaujať k tomuto podujatiu verejné stanovisko. Prezident  v marci tohto roku pri  príležitosti 75. výročia odchodu prvého transportu zo Slovenska do nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau povedal: „Ožívajú opäť extrémisti, protižidovské, protirómske nálady. Často si kladieme otázku, čo máme spraviť. Nepoznám presnú odpoveď, ale stará múdrosť hovorí, že nato, aby zlo mohlo zvíťaziť, stačí veľmi málo. Stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič.“ Prečo teda v súvislosti s touto konferenciou prezident mlčí? Prezident je schopný nediplomaticky,  priamo a správne povedať, čo si myslí o kotlebovcoch. Prečo ale nedokáže rovnako priamo odsúdiť ich ideových spojencov a podporovateľov v radoch katolíckej cirkvi? Ono je politicky bezpečné poukazovať na Kotlebu, ale kritizovať katolícku cirkev už  tak bezpečné nie je. Ako môže byť dôveryhodné naše oficiálne deklarované úsilie v boji proti extrémizmu a radikalizmu, keď na politickej scéne chýba odvaha otvorene pomenovať významnú skupinu nositeľov týchto názorov?

Časť katolíckej cirkvi má slušne povedané slabosť pre Tisa a jeho režim a je aj nositeľkou týchto ideálov. Som pevne presvedčený, že jednou zo základných podmienok úspešného boja proti fašizmu je ukončenie podpory časti katolíckeho kléru týmto ideálom, vrátane nutnosti hlasitého odmietania týchto myšlienok zo strany katolíckej vrchnosti. Na Slovensku sa každoročne uskutočňujú viac či menej zaobalené aktivity na obranu a očistenie Tisa, Slovenského štátu a podporu rôznych neofašistických tendencii. S týmto aktivitami je často nejakým spôsobom spojená aj časť katolíckeho kléru a katolícka vrchnosť mlčí a mlčí.  Fašistické tendencie majú podhubie a zázemie u časti „mužov v čiernom“ a politici, vrátane prezidenta majú problém túto pravdu nahlas povedať a vyzvať vedenie katolíckej cirkvi, aby si urobila poriadok vo svojom košiari. Extrémista nie je len Kotleba a jeho vyholení kamaráti, ale aj časť katolíckeho kléru. A nakoľko je význam a postavenie katolíckej cirkvi na Slovensku mimoriadne silné, bez jej záujmu tento problém riešiť sa ďalej nepohneme. Nedávna konferencia bola toho názorným príkladom. Tak prečo prezident mlčí?